Ján Čarnogurský

20. 10.

Ako zamedziť vládnym krízam

Ján Čarnogurský Přečteno 2784 krát

Opäť máme na Slovensku vládnu krízu a tentoraz nevieme, ako ju prekonať. Jeden právnik pritakáva prezidentovi, že nemôže nechať doterajšiu vládu dovládnuť do volieb, iný tvrdí, že môže. Je známe, že kde sú dvaja právnici, tam sú tri názory. Takže prečítajte si tretí. Najvážnejšia zmena slovenskej ústavy nastala zavedením priamej voľby prezidenta. Úrad prezidenta tým získal veľkú autoritu porovnateľnú s autoritou parlamentu. Volia ho tí istí všetci voliči. V niektorých krajinách, napr. v Spojených štátoch je takáto priama voľba prezidenta aj parlamentu základom trojdelenia štátnej moci. Prezident má v rukách výkonnú moc, parlament zákonodarnú. Treťou mocou sú súdy. Americká vláda nepotrebuje žiadnu dôveru parlamentu a ani sa o ňu neuchádza. Menoval ju prezident, ktorého zvolili občania. Slovenského prezidenta síce volia občania v samostatných voľbách, ktoré samy o sebe sú dosť nákladné, ale získanú autoritu prezident používa iba tak na menovanie univerzitných profesorov, veľvyslancov, generálov a členov vlády len takých, ktorých mu navrhne predseda vlády. Predsedu vlády síce poveruje vytvorením vlády prezident, ale iba takého, ktorý má za sebou väčšinu poslancov zvolených v iných voľbách. Pri zavedení priamej voľby prezidenta slovenská ústava povedala „a“, ale nepovedala „b“ - nezvýšila právomoci prezidenta. Priama voľba priam volá po zvýšenom zapojení prezidenta do výkonnej moci aspoň vo výnimočných situáciách. Výnimočnou situáciou je nepochybne stav, keď vláda stratí dôveru parlamentu alebo z iných dôvodov podá demisiu. Pred šiestimi rokmi bývalý predseda Ústavného súdu Ján Mazák a ja sme o tom napísali článok do odborného právnického časopisu. Myšlienka spočíva v tom, že akonáhle vláda stratí ústavné oprávnenie pre výkon svojej moci, prejde výkonná moc do rúk prezidenta. Zostane na vôli prezidenta, či ponechá v úrade doterajšiu vládu, alebo aspoň niektorých jej členov, alebo vymenuje inú vládu, ktorá mu bude podliehať. Taká vláda sa nemusí v parlamente uchádzať o dôveru, pretože podlieha prezidentovi. Na druhej strane ak parlament schváli programové vyhlásenie akejkoľvek inej vlády, nech by bolo napísané hoci na servítku, prezident stráca výkonnú moc a výkonná moc sa vracia do rúk vlády podliehajúcej parlamentu. (Ján Čarnogurský – Ján Mazák: Prezident republiky ako stabilizujúci činiteľ – ústavné záruky „proti pádu štátnej moci na zem“, Justičná revue č. 11/2005, september 2005). Takáto konštrukcia ústavy by znemožnila vládne krízy. Buď by vykonávala vládu riadne zvolená vláda, alebo by vládu vykonával prezident. Vládna moc by sa mohla iba presúvať od vlády ku prezidentovi a naspäť. Dokonca by sa rozšírili možnosti výkonnej moci. Ak by niektoré opatrenia nebolo možné presadiť cez vládu zodpovednú parlamentu, pri určitej konštelácii by také opatrenia mohla prijať vláda zodpovedná prezidentovi. Ale to sú už rýdze špekulácie, odborne právnicky sa im hovorí úvahy de lege ferenda. Ústavná konštrukcia, o ktorej píšem, by plne zodpovedala princípom demokracie. Pri voľbe prezidenta voliči by museli mať na mysli, či ten, koho volia, nebude mať raz v rukách výkonnú moc a ako ju bude používať. Stabilita štátu by sa však zvýšila.

13. 10.

Padla vláda

Ján Čarnogurský Přečteno 4936 krát

Vláda Ivety Radičovej spojila hlasovanie o eurovale s hlasovaním o dôvere vláde a hlasovaním neprešla. Takéto spojené hlasovanie bolo jediným čestným východiskom z tragikomédie slovenskej vládnej politiky. Povedzme si na rovinu: Slovensko musí schváliť euroval, pretože si nemôže dovoliť postaviť sa proti súčasnej Európskej únii. Hlasovaním proti eurovalu Slovensko stráca hlavných spojencov v Európskej únii, na ktorú sa od Nežnej revolúcie orientovalo. Negatívnym hlasovaním Slovensko vykročilo v ústrety medzinárodnej izolácii. Medzinárodná izolácia by nás poškodila ekonomicky aj politicky. Asi by sme sa trvale neudržali v eurozóne a nemohli by sme počítať s medzinárodnou solidaritou ani v politických otázkach, napr. keď Maďarsko začne stupňovať proti nám svoje požiadavky. Sulíkova strana neponúkala žiadnu náhradu za doterajšie ekonomické a politické väzby, v ktorých sme ukotvení. Sulíkova strana nesie všetky neduhy rýchlo kvasených strán, ktoré sa objavia na slovenskej politickej scéne po každých voľbách. Bolo to Združenie robotníkov, bola to SOP-ka, bolo to ÁNO. Vyleteli v jedných voľbách, pretože sľubovali voličom akési nové riešenia, ale potom sa ukázalo, že postrádajú politickú skúsenosť a ich politická demagógia je veľmi priehľadná. Richard Sulík brojil proti eurovalu, ale neponúkal plán B. Neponúkal model aspoň vylepšovania vzťahov mimo doterajšiu európsku štruktúru pre prípad, ak by nás európska štruktúra chcela vytrestať napr. za pád eurovalu. SaS neponúka ani iné riešenie ekonomické, ak by bolo odplatou za odmietnutie eurovalu napr. priškrtenie investícií na Slovensku. Slovensko musí urýchlene prijať euroval, a to je možné iba vďaka pádu vlády Ivety Radičovej. Predstavitelia zostávajúcich koaličných strán teraz budú musieť ísť kolenačky ku Róbertovi Ficovi a žiadať ho o podporu eurovalu. Príjmu všetky podmienky, ktoré Róbert Fico postaví. Aký zmysel malo eskalovanie napätia na línii pravica – ľavica a častovanie sa urážkami plynule od zostavenia vlády, ak už nespomínam obdobie pred voľbami?

Politici na pravici, ktorí eskalovali napätie proti opozícii, utrpeli porážku. Ani Róbert Fico nebol nevinný, ale udalosti ukazujú, že on si to mohol viac dovoliť, pretože súčasný konflikt vyhral. Politikov vládnej koalície neospravedlňuje ani to, že vládnu politiku v skutočnosti vytvárali mimovládne organizácie. Voličskú podporu dostávajú vo voľbách politické strany a oni svoju zodpovednosť voči voličom nemôžu posúvať na niekoľko desiatok predstaviteľov mimovládnych organizácii, ktorých nikto nevolil.

Pozitívom súčasnej vládnej krízy na Slovensku bude prekonanie striktného delenia na pravicu a ľavicu. Toto delenie je prekonané. Ak by sa ma niekto opýtal, aký je rozdiel medzi pravicovými stranami a ľavicovými, nevedel by som odpovedať. Po voľbách sa s najväčšou pravdepodobnosťou vytvorí vláda Smeru s niektorou alebo niektorými pravicovými stranami. Posilní sa tým demokratický stred a to je dobré. Pravo-ľavá koalícia nebude vládnuť na veky, ale všetci budú vedieť, že taká koalícia je možná a v čase spoločenskej krízy jej vznik bude o to ľahší. Tlač registruje ako najväčší prínos vlády Ivety Radičovej zvýšenie transparentnosti pri riadení štátu a jej prejavom je uverejňovanie hospodárskych zmlúv na internete. Nuž je to dosť málo za neustále hádky vládnej koalície a za nevytvorenie ničoho rukolapného.

Účinkovanie vlády Ivety Radičovej sa dá zhodnotiť tiež iba nerukolapne: Slovensko je o skúsenosť bohatšie.

Archiv článků: říjen 2011

Ako zamedziť vládnym krízam

Padla vláda

Blogeři abecedně