Pred 700 rokmi došlo k udalosti, ktorá tvorila dejiny. Francúzsky kráľ Filip IV. Pekný 13. októbra 1307 udrel na najstarší vojenský náboženský Rád templárov a jedným úderom ich zlikvidoval. V piatok, 13. októbra 1307, francúzska kráľovská polícia posilnená vojakmi vstúpila do templárskych kláštorov po celej krajine a pozatýkala všetkých templárskych rytierov, ktorých tam našla. Obvinili ich z popierania Krista, sodomiu a obscénnosti pri prijímaní do Rádu.

Nasledovali roky väznenia, vyšetrovania, mučenia a cirkevných a kráľovských súdov. Zatknutých mníchov – rytierov odsúdili na dlhoročné väzenské tresty alebo upálili. Veľmajstra Rádu Jacquesa de Molay upálili v marci 1314 v Paríži. Procesy a rozsudky proti Templárom sa označujú za najväčší justičný zločin stredoveku. Od úderu na templárov uplynulo 700 rokov.

Na začiatku bola prvá krížová výprava do Svätej zeme koncom 11. storočia. Križiaci dobyli Jeruzalem a založili malé Jeruzalemské kráľovstvo. Do Svätého mesta začali prúdiť skupiny pútnikov z celej Európy. Putovanie po dnešnom Izraeli, Libanone, či Malej Ázii vôbec nebolo bezpečné. Pútnikov prepadávali bandy lúpežníkov a v lepšom prípade ich iba obrali o majetok. Z Jeruzalema začali vychádzať v ústrety pútnikom malé skupiny rytierov a doprevádzali a chránili ich až po cieľ ich cesty. Rytieri získali rýchlo vysoké uznanie. Križiacky kráľ Jeruzalema ponúkol rytierom na ubytovanie časť svojho paláca na Chrámovej hore. Tak prišli rytieri k svojmu menu – templum, chrám, templári. Cirkevný snem v r. 1128 uznal templárov ako prvý rytiersky rád. Členovia rádu boli mnísi, ktorí s mečom v ruke bojovali za vtedajšie náboženské hodnoty. V skutočnosti to boli nekonečné vojny proti mohamedánom. Vo Svätej zemi, v Španielsku a dokonca aj v Strednej Európe bojovali proti Tatárom. V r. 1291 pri páde poslednej križiackej pevnosti do rúk moslimov, prístavu Akkon, vytvorili obrannú reťaz proti útočníkom, aby utekajúce ženy a deti mohli nastúpiť do lodí. Všetci templári vtedy padli.

Templári začali ako chudobní rytieri, ale za dvesto rokov svojej existencie sa z nich stal bohatý rád. Čoskoro po svojom vzniku začali poskytovať aj iné služby než iba ochranu bezbranných pútnikov. Keď chcela šľachtická rodina v Európe poslať peniaze svojmu príbuznému bojujúcemu vo Svätej zemi, bolo by nebezpečné dopravovať hotové peniaze – a iných vtedy nebolo – po súši a po mori do dnešného Izraela. Stačilo zložiť zasielanú sumu templárom v Európe, Templári vydali potvrdenku a na potvrdenku vyplatili templári povedzme v Jeruzaleme rovnakú sumu. Na templársku loď plaviacu sa po Stredozemnom mori sa neodvážili zaútočiť žiadni piráti. Templárske pevnosti či v Európe alebo vo Svätej zemi boli najspoľahlivejšími trezormi pre uschovávanie peňazí a zlata šľachty a dokonca aj kráľov. Templári síce nemohli účtovať úroky z uschovaných peňazí, pretože Katolícka cirkev to zakázala, ale našli spôsob ako účtovať poplatky za ochranu peňazí. Sprenevera peňazí bola u templárov jednoducho nemožná. Dnešné bezhotovostné prevody peňazí majú svoj pôvod práve u templárov.

Po vytlačení križiakov zo Svätej zeme pokúšali sa templári nájsť si základňu a poslanie v nových podmienkach. Začali sa opevňovať na ostrove Cyprus, ale nestihli to. V osudnom r. 1307 pozval pápež Klement V. veľmajstra Rádu Jacquesa de Molay do Paríža. Pápež vtedy sídlil vo Francúzsku a bol veľmi závislý od francúzskeho kráľa. Ten sa bál templárov ako vojenskej sily a mal záujem získať ich majetok. Tak došlo k úderu na templárov. Zatknutie a procesy proti templárom zamestnávali vtedajšiu Západnú Európu ďalších 7 rokov. Niektorým templárom vo Francúzsku sa podarilo vyhnúť sa zatknutiu a skrývali sa potom v lesoch. Templárske kláštory v niektorých krajinách, napr. v Anglicku a v Portugalsku tamojší králi nezavreli. Po desaťročiach tamojší templári prijali iné mená pre svoj rád, ale pôvodnú autoritu už stratili. Obvinenia proti templárom boli absurdné. Pri mučení ich síce takmer všetci templári priznali, ale ako mohli popierať Krista rytieri, ktorí s jeho menom na perách zomierali? Veľmajster rádu Jacques de Mollay na záverečnom súdnom pojednávaní v Paríži všetky obvinenia odmietol. Pápež Klement V. zrušil Rád templárov v r. 1312. Jeho rozhodnutie potvrdil cirkevný snem.

Príbeh templárov a temné okolnosti ich zániku uvoľnili fantáziu, ľudovú aj umeleckú, ktorá lieta medzi nebom a zemou až doteraz. Hľadanie templárskeho pokladu asi neprestane nikdy. Deň úderu na templárov – piatok trinásteho – urobil z tohto spojenia symbol nešťastného dňa. Templári zostali dobrou značkou, preto si ju viacerí chcú privlastniť. Niektoré skupiny slobodomurárov tvrdia o sebe, že sú pokračovateľmi templárov. Žiadne historické fakty však toto tvrdenie nepotvrdzujú. Príbeh templárov použili viacerí spisovatelia. Zo známejších Umberto Eco v románe Foucoltovo kyvadlo a dokonca aj v bestselleri Dana Browna Da Vinciho kód sa mihnú templári. Francúzsko postrádalo templárov už onedlho. V r. 1337 vypukla 100-ročná vojna s Anglickom a Francúzsku ju začalo zle. V r. 1346 prehralo bitku pri Kreščaku. Padol v nej aj český kráľ Ján Luxemburský a bojoval jeho syn, neskorší cisár Karol IV. S templármi na francúzskej strane by možno vojna netrvala 100 rokov.

Pred 700 rokmi sa uzavrela kapitola rytierskeho rádu, ktorý dokázal hrdinsky bojovať s mečom a kopiou proti protivníkovi, ktorý taktiež išiel proti nim s mečom a kopijou. Nedokázali však čeliť intrigám vlastných. Ich príbeh zaujíma ľudí už 700 rokov.