Šiesteho júla priletí americký prezident Barack Obama na dvojdňovú návštevu do Moskvy a bude to veľmi, veľmi dôležitá návšteva. V poslednom roku vlády predchádzajúceho amerického prezidenta sa rusko-americké vzťahy dostali na svoj najnižší bod. Po nastúpení Baracka Obamu do funkcie obe strany vysielali signály, že si želajú zlepšenie vzájomných vzťahov.

Okrídleným sa stal výrok amerického viceprezidenta Joa Bidena na mníchovskej bezpečnostnej konferencii vo februári tohto roku, že nová americká vláda chce uskutočniť „reset“, čiže opačné zapojenie rusko-amerických vzťahov. Opačné v zmysle od vzájomného zhoršovania ku vzájomnému zlepšovaniu. Americká strana vyslala aj ďalší signál. Predbežne zastavila práce na budovaní protiraketovej obrany v Poľsku a Českej republike. Úplne sa ich však nevzdala. Kľúčovým posolstvom Baracka Obamu ku Rusku a svetu sa stal návrh na radikálne zníženie jadrových hlavíc medzi oboma krajinami. Predniesol ho už v Prahe 5. apríla. Tento návrh bude pravdepodobne zaberať najväčšie miesto v batožine Baracka Obamu na ceste do Moskvy. Z americkej strany sa doteraz neozvalo, že prestane podporovať vstup Ukrajiny do NATO napriek tomu, že 70% obyvateľov Ukrajiny je proti vstupu svojej krajiny do NATO. USA vynakladajú na armádu viac peňazí, než celý ostatný svet spolu, ale žiadne krátenie vojenského rozpočtu sa neplánuje.

Obe strany sú pod značným časovým tlakom, pretože koncom tohto roku vyprší dohoda o obmedzení strategických zbraní zo 70-tych rokov. Dohoda obmedzovala počet amerických jadrových hlavíc na 1700 kusov a ruských na 2200. Keď dohoda vyprší a nenahradí ju žiadna nová dohoda, obe strany budú mať voľné ruky pri zvyšovaní a skvalitňovaní jadrových hlavíc. Poradným orgánom ruského prezidenta a vlády je Rada pre zahraničnú a obrannú politiku. Jej predsedom je prof. Sergej Karaganov, pracovník Ruskej akadémie vied. Rada vydala materiál nazvaný „Nové usporiadanie, nie iba prepnutie“. Vypočítava v ňom bezpečnostné záujmy na jednej strane Ruska na druhej strane Spojených štátov, silné a slabé stránky oboch krajín a na záver odporúčania pre ruskú stranu.

Z materiálu a z odporúčaní jasne vyplýva, že pre ruskú stranu by bolo nevýhodné prijať iba obmedzenie a ďalšie zníženie počtu jadrových hlavíc bez ďalších krokov na strane Spojených štátov, ktoré však by akiste vyžadovali taktiež ďalšie kroky na strane Ruska. Ruská strana vychádza z toho, že bezpečnostné záujmy Ruska a Spojených štátov nie sú protikladné navzájom proti sebe. Ani Rusko nemá záujem napadnúť Spojené štáty, ani Spojené štáty nemajú záujem napadnúť Rusko. Záujmy oboch krajín sú protikladné pri riešení problémov v tretích krajinách . Spojené štáty takmer nemôžu dosiahnuť vyriešenie problému Afganistanu ani Iránu bez spolupráce s Ruskom a vyriešenie problému Iraku a celkového usporiadania na Blízkom Východe by spolupráca s Ruskom veľmi uľahčila. Ruská spolupráca by taktiež uľahčila zvýšenie tlaku na Severnú Kóreu, aby prestala rinčať s jadrovými zbraňami.

Naproti tomu ruský prvoradý bezpečnostný záujem spočíva v tom, aby Spojené štáty prestali pretláčať rozširovanie NATO do krajín bývalého Sovietskeho zväzu. V ruskej publicistike sa opakuje na rôznych úrovniach, že ak by Ukrajina vstúpila do NATO, hrozí z toho väčšia vojna. Rusko nemá námietky proti mierovej spolupráci Spojených štátov s krajinami bývalého Sovietskeho zväzu, ako je Ukrajina alebo Gruzínsko a ďalšie, nemá námietky proti upevňovaniu ich štátnosti, ale má námietky proti ich zapájaniu do vojenského bloku alebo dvojstrannej vojenskej spolupráce so Spojenými štátmi, pretože v tom vidí Rusko svoje vojenské ohrozenie. Americký návrh na redukciu jadrových hlavíc, či dokonca na perspektívne odstránenie jadrových hlavíc vôbec, je propagandisticky veľmi účinný, ale vo svojej podstate by smeroval ku odzbrojeniu Ruska v oblasti, v ktorej je Rusko rovnocenným partnerom USA bez amerických obmedzení v iných bezpečnostných oblastiach. Ak by ruská strana tento návrh prijala, možno očakávať, že by nasledovala ďalšia vlna rozširovania NATO na územie bývalého Sovietskeho zväzu, čo by Rusko vnímalo ako svoje bezpečnostné ohrozenie a s najväčšou pravdepodobnosťou by to vyvolalo lokálne vojny, ako bola napríklad minuloročná na Kaukaze.

Západ, zrejme inšpirovaný USA, naďalej uskutočňuje obštrukciu prijatia Ruska do Svetovej obchodnej organizácie. Západ nereaguje na ruský návrh na prijatie dohody o celkovej architektúre európskej bezpečnosti. Západná politika zatláčania Ruska, vedená Spojenými štátmi, naďalej pokračuje. Takúto politiku uskutočňoval západ už mnohokrát v dejinách, ale nakoniec ju Rusko vždy prelomilo, pravda za cenu nesmiernych obetí. Ku americkému návrhu na radikálnu redukciu jadrových hlavíc treba pripomenúť, že je to koncepcia, ktorá sa v amerických odborných časopisoch diskutuje už niekoľko rokov. Diskusia pretrváva na americkej strane aj preto, že v nej mnohokrát zaznelo, ako by uskutočnenie návrhu relatívne oslabilo Rusko v pomere ku Spojeným štátom. S najväčšou pravdepodobnosťou pri Obamových rokovaniach v Moskve, Rusko bude ochotné pristúpiť iba na nepodstatné zníženie jadrových hlavíc. Spomína sa pomer 1500 hlavíc na americkej strane proti 2000 hlaviciam na ruskej strane. Ani takéto zníženie však nebude možné uskutočniť bez amerických záväzkov v iných bezpečnostných oblastiach. Rusko a Spojené štáty majú rozdielny pohľad aj na vytvorenie celkovej bezpečnostnej architektúry sveta. V Spojených štátoch Zbigniew Brzezinski navrhol vytvorenie aliancie G2, čiže aliancie Spojených štátov a Číny. Podľa tohto návrhu ekonomicky a vojensky najsilnejšie Spojené štáty by sa spojili s najľudnatejšou krajinou sveta – Čínou a určovali by pravidlá fungovania sveta. Návrh sa zatiaľ nestal súčasťou americkej oficiálnej zahraničnej politiky, ale testovanie takejto konštelácie možno pozorovať pri jednotlivých krokoch Spojených štátov, napr. pri návšteve ministerky zahraničných vecí Hillary Clintonovej v Číne.

Naproti tomu Rusko navrhuje vytvoriť globálnu bezpečnostnú architektúru opierajúcu sa o dve formálne či neformálne aliancie. Na jednej strane Rusko – Čína – Spojené štáty, pokrývajúcu Áziu a Tichomorie, na druhej strane Rusko – Európska Únia – Spojené štáty, pokrývajúcu Európu a Atlantik. Obe vetvy by sa opierali na jednej strane o Spojené štáty, na druhej strane o Rusko a zabezpečovali by riešenie všetkých vážnejších svetových problémov. Mimochodom, v ruskej bezpečnostnej publicistike je pre Európana prekvapujúce nízke hodnotenie Európskej Únie zo strany Ruska. Rusko zatiaľ nevidí v Európskej Únii ani potenciálneho globálneho svetového hráča.

Z propagandistických dôvodov obe strany budú musieť vydávať návštevu Baracka Obamu ako úspech. Ale či to bude naozaj úspech, bude možné odhadnúť podľa počtu jadrových hlavíc, na ktorých sa obe strany pre budúcnosť dohodnú, alebo ktoré stanovia aspoň ako orientačnú hranicu budúcej dohody. Pripravme si kalkulačky.