Voľby sa blížia a akoby sa aj príroda chcela porátať s touto vládou. A tak to bolo dobre vymyslené. Každý deň zo dve ihriská po dedinách, každý týždeň jeden malý úsek diaľnice a nakoniec zlatý klinec – prvý kôň Slovenskej republiky. Za svetlého komunizmu by na ňom samozrejme sedel nejaký iný pánko, ale keďže dnes máme politický historizmus, musí byť na ňom zavesený čo najstarší relikt. Taký Svätopluk. Veď prečo nie.

Len je to akosi v príkrom rozpore so zahraničnou politikou Fica a jeho kompánie. Lebo keby nebol vyhnal Metodových žiakov, mohli by sme dodnes patriť pod vytúženú Moskvu – aspoň ako náboženstvo.

Ale dnes sa Slovensko topí v špinavej vode, Hornád sa valí Spišským Štiavnikom ako nekompromisný veľtok, ľudia nemajú náladu na veľkolepé míňanie peňazí a toho drahého koňa aj s tým predražene opraveným Bratislavským hradom treba dáko ospravedlniť. Len naozajstní hlupáci veria, že autor ešte nedostal peniaze a že sa majú na túto široko-ficovskú hračku poskladať daňoví poplatníci. Zainteresovaní vedia, že autor sochy Kulich nikdy nebol idealista, ani národovec, ktorý by niečo urobil zadarmo. Odjakživa bol najmä na peniaze a už pred pár mesiacmi hromžil, že kde je sľúbený honorár . Socha je už v Šali dávno odliata, aj to muselo byť zaplatené. Len to treba zdôvodniť – povedali si začiatkom tohto týždňa, pár dní pred slávnosťou, na Úrade vlády.

A tak v pondelok dostali všetci riaditelia kultúrnych inštitúcií po celom Slovensku pokyny, aby do troch dní zohnali tovary:

- prste zeme z rôznych kútov vlasti. Ak niekde na kopci je vykopávka, nešplhať v tomto daždi, stačí prach spred Obecného úradu, hlavné je, aby mal „staré veľkomoravské alebo slovanské histórie“. Čo má zem spod schodov obecného úradu s Veľkou Moravou? Nič, ale bude sa tvrdiť, že po nej chodil Svätopluk. Kto to môže vyvrátiť, keď ani nevieme, ktorý z tých dvoch Svätoplukov na koni bude.

- kamene treba tiež pozbierať – z hradov a Tatier. Snáď to tie ruiny vydržia, ale ostatných by sme za také rozoberanie pamiatok pohnali prinajlepšom pred starostu a naparili im pokutu.

- poobíjané múry z našich národných pamiatok. Kus muriva z kostolov od Bardejova až po Bratislavu a ešte aj odštiepiť kus dreva z tých, ktoré sú zapísané len toť nedávno medzi pamiatky UNESCO. Keby to urobili turisti, zavreli by sme ich.

- A tam, kde pokľakol pápež, rozbiť dlažbu a poslať do Bratislavy aspoň nejaký kamienok.

Toto je najnovší príkaz vlády Slovenskej republiky, odobrený ministrom kultúry. Čo by ste sa, národ zmoknutý a vytopený, búrili proti koňovi a štyrom miliardám korún, tiež utopených na Hrade? Dáme mu pod zadok kúsky všetkých pamiatok, na ktoré sme si v tej rýchlosti spomenuli a opovážte sa protestovať.

Že niektorí jednoducho naberú hlinu zo záhrady a pošlú? Nebuďme malicherní! Ide predsa o ľud a nové slovenské postkomunistické povesti. Na poslednú chvíľu.