Zidane bol nepochybne geniálny futbalista. A predsa prehral Francúzsku majstrovstvá. Rodičia ho totiž nenaučili, že slušne vychovaný človek sa nenechá vytočiť provokáciami súperov. Nechal sa a oslabil mužstvo v rozhodujúcej chvíli. Škoda, stačilo, aby ho mamička a otecko naučili ovládaniu sa a upozornili ho, že na svete je veľa nevychovancov, ktorí len čakajú, kedy si budú môcť udrieť. A veľa chytrákov, ktorí to budú robiť ako súčasť svojej taktiky.

Slušnosť je totiž nepriestrelná vesta a zároveň najlepšia zbraň proti všetkým grázlom. Nie všetci to vedia a nie všetci to uznávajú. V parlamente je to len vidieť v priamom prenose. Pripravené provokácie triafajú do nepripravených a potom všetci utekajú žalovať pred ochotné kamery. Viete, že nemáme v slovenčine slovo pre mužské žalobaby (to majú byť baby!) a už vôbec nie pre klebetiarov alebo klebetárov, skrátka klebetných mužov?

Róbert Fico žaluje, že „ten na toho povedal vraj toto“ a v tradícii najväčších klebetníc oznámi, že „si k nemu ani nesadol“. Ešte široké sukne by si mal obliecť. Poslanec Kaliňák za horúca oznámi, že „ho nazval hrozným slovom“ a druhý kontruje, že vraj „sa konajú nejaké podozrivé večierky“. Médiá sa hneď ku klebeteniu pridali a referovali ako kofy na trhu, čo kto komu povedal a kto na koho zazeral a pekne to aj postrihali, aby to bolo dramatickejšie. Dokonca to ako hlavnú správu vysielala spravodajská televízia TA3 popri obetiach povodní v Pakistane a rokovaniach v Bruseli. A pritom v parlamente prebieha dôležitý boj. Nie klebetiarov, ale o budúcu tvár moderného Slovenska. O tom, či budeme moderným štátom Európskej únie, alebo rozkradnutým pašalíkom nevychovancov. Či sa vrátime k témam 19. storočia, alebo budeme rozvinutou občianskou spoločnosťou. To je dnes najdôležitejšia téma dňa.

Zrejme treba pripomenúť, že aj v temnom stredoveku pochopili, že žalovanie a klebetenie rozkladá spoločnosť, je neslušné a tak klebetnice bez milosti zatvárali do klady, aby ich každý, kto išiel okolo, mohol opľuť. (Inak, ak si to premietnete do súčasných pomerov, celkom rozkošná predstava). Je pravda, že moralizátorov nezatvárali ani do klietky hanby, kam museli malí zlodeji, ani ich nehnali na pranier. Niektorí si dokonca na neustálom moralizovaní vybudovali slušné kariéry. Spomeňme si len na baťka Vajanského v Martine. Ale všetci slušne vychovaní ľudia vedia, že moralizovanie je tiež len prejavom nedostatkov vo výchove. Prečo? Lebo každý moralizátor sa povyšuje nad ostatných a kričí do celého sveta: “ja som meradlom morálky, ja ju určujem“...čo by slušný človek nikdy neurobil a nemal urobiť. Len nevychovanci si o sebe myslia, že sú meradlom hodnôt.

Kam sa teda v týchto časoch uchýlia slušňáci? Nestrácajú čas. Ten tovar, ktorý sa nedá dokúpiť. Kým ich nevychovaní protivníci zápasia o mediálny priestor, oni v pokoji a tichu pracujú na veciach dôležitých pre celú spoločnosť. A dávajú si pozor, aby hysterické výkriky a žalovania neprenikli za dvere ich pracovní. Aká úľava!