Stačí jedno kliknutie
Dnes som začala predstavovať svoj program – program kandidátky na primátorku hlavného mesta Slovenska. Písala som ho po mnohých stretnutiach s občanmi a poradách s odborníkmi, dlho a sama.
Rozmýšľala som nad každým slovom. Malo to jednu obrovskú výhodu. Pri písaní „zavediem transparentné zaobchádzanie s verejnými financiami na magistráte“ som si tieto sofistikované slová preložila do bežnej slovenčiny a zrazu si uvedomila, že chcem dať do hlavného programu niečo, čo by malo byť už dávno samozrejmosťou. V jednoduchej slovenčine to totiž znamená: „nenechám rozkrádať vaše peniaze a pousilujem sa, aby to bolo kontrolované.“ Zasmiala som sa nad predstavou, že by v programe kandidáta do mesta bolo rovno napísané „už nebudem kradnúť, zlodejov vyhodím z práce, dám Vám do ruky všetko, čo podpíšem vo Vašom mene, poviem Vám rovno, kam chcem dať Vaše peniaze.“ Ako sa to líši od vyjadrenia… „zavediem transparentné a verejnosťou kontrolované obstarávanie na webe“ a pritom obsah je ten istý. Dá sa to porovnať so zámenou slov, ktorú sme urobili v našom jazyku v poslednom čase, keď sme „starých“ tulákov premenovali na bezdomovcov, teda ľudí, ktorí potrebujú pomoc a súcit, lebo stratili domov. Táto jednoduchá zámena slov zmenila náš postoj – verejnosti aj politikov k ľuďom, z ktorých väčšina naozaj stratila domov a potrebuje podať pomocnú ruku. S nimi sa v tejto zámene zviezli aj tí, ktorí sa chcú túlať a považujú to za vhodný životný štýl.
A tak som označila všetky vety typu „sprísnim vnútornú kontrolu na magistráte, zavediem nulovú toleranciu pre prešľapy úradníkov, zverejním na webe okrem faktúr a rozpočtov projektov aj výšku dotácií, tých malých i väčších“ a presunula ich jediným kliknutím do kolónky, ktorú som nazvala „Samozrejmosti.“ Program ihneď viditeľne zoštíhlel a odkryl skutočné programové priority, rozhodnutia a sľuby, ktoré Bratislavu posunú na úroveň metropoly porovnateľnej s hlavnými mestami susedných štátov. Jednoduchá operácia. Oplatí sa si svoj program a slová v ňom vysedieť. Nestačí len tušiť, čo sa za nimi skrýva a dokázať o tom hodiny všeobecne hovoriť, ale neustále držať prst aj na „Entri.“
Ak si predpovedači budúcnosti myslia, že v budúcnosti budeme písať už len krátke sms správy alebo 140-úderové odkazy na twitteri, mali by sme ich upozorniť, že občas by sme sa všetci mali pokúsiť aspoň raz za rok sadnúť si k počítaču a sformulovať svoje ciele. Je to najlepší spôsob na to, ako prísť na nové myšlienky, alebo staré odoslať do príslušných koloniek. Naozaj potom stačí jedno kliknutie a obzor sa rozšíri.
Rozmýšľala som nad každým slovom. Malo to jednu obrovskú výhodu. Pri písaní „zavediem transparentné zaobchádzanie s verejnými financiami na magistráte“ som si tieto sofistikované slová preložila do bežnej slovenčiny a zrazu si uvedomila, že chcem dať do hlavného programu niečo, čo by malo byť už dávno samozrejmosťou. V jednoduchej slovenčine to totiž znamená: „nenechám rozkrádať vaše peniaze a pousilujem sa, aby to bolo kontrolované.“ Zasmiala som sa nad predstavou, že by v programe kandidáta do mesta bolo rovno napísané „už nebudem kradnúť, zlodejov vyhodím z práce, dám Vám do ruky všetko, čo podpíšem vo Vašom mene, poviem Vám rovno, kam chcem dať Vaše peniaze.“ Ako sa to líši od vyjadrenia… „zavediem transparentné a verejnosťou kontrolované obstarávanie na webe“ a pritom obsah je ten istý. Dá sa to porovnať so zámenou slov, ktorú sme urobili v našom jazyku v poslednom čase, keď sme „starých“ tulákov premenovali na bezdomovcov, teda ľudí, ktorí potrebujú pomoc a súcit, lebo stratili domov. Táto jednoduchá zámena slov zmenila náš postoj – verejnosti aj politikov k ľuďom, z ktorých väčšina naozaj stratila domov a potrebuje podať pomocnú ruku. S nimi sa v tejto zámene zviezli aj tí, ktorí sa chcú túlať a považujú to za vhodný životný štýl.
A tak som označila všetky vety typu „sprísnim vnútornú kontrolu na magistráte, zavediem nulovú toleranciu pre prešľapy úradníkov, zverejním na webe okrem faktúr a rozpočtov projektov aj výšku dotácií, tých malých i väčších“ a presunula ich jediným kliknutím do kolónky, ktorú som nazvala „Samozrejmosti.“ Program ihneď viditeľne zoštíhlel a odkryl skutočné programové priority, rozhodnutia a sľuby, ktoré Bratislavu posunú na úroveň metropoly porovnateľnej s hlavnými mestami susedných štátov. Jednoduchá operácia. Oplatí sa si svoj program a slová v ňom vysedieť. Nestačí len tušiť, čo sa za nimi skrýva a dokázať o tom hodiny všeobecne hovoriť, ale neustále držať prst aj na „Entri.“
Ak si predpovedači budúcnosti myslia, že v budúcnosti budeme písať už len krátke sms správy alebo 140-úderové odkazy na twitteri, mali by sme ich upozorniť, že občas by sme sa všetci mali pokúsiť aspoň raz za rok sadnúť si k počítaču a sformulovať svoje ciele. Je to najlepší spôsob na to, ako prísť na nové myšlienky, alebo staré odoslať do príslušných koloniek. Naozaj potom stačí jedno kliknutie a obzor sa rozšíri.