Keď ide o všetko, samozrejme je dôležité pochopiť, kto s kým a prečo. Môžeme sa pohoršovať či smiať, ak si niekto myslí, že Holanďania a Fíni sú obmedzenci, lebo odsúhlasili Euroval, že ľudia, ktorí dostali Slovensko do EÚ ničomu nerozumejú, ale najzaujímavejšie je pozorovať trendy, to, čo sa vynára za všetkými tými rečami, vyhláseniami a zúfalými výkrikmi. Čo to znamená, keď liberáli hlasujú spolu so Slovenskou národnou stranou.

Jedno je už isté, na Slovensku sa rodí nová silnejšia skupina anti- Európanov a nové tendencie a argumenty na odmietanie európskej integrácie, iné ako sme ich doteraz počúvali z úst zástancov obrany slovanstva ako je Ján Čarnogurský alebo Rafael Rafaj. Dnes sa k nim výrazným činom zvalenia svojej vlastnej vlády pripája aj strana Sloboda a spravodlivosť. Skupina ľudí, ktorí majú „v paži“ celé víťazné úsilie predošlých generácií, ktoré sa zakončilo 1. mája 2004. Ľudí, ktorí považujú členstvo Slovenska v EÚ a všetko, čo nám z toho plynie, za samozrejmosť nehodnú nielen pozornosti, ale ani ďalšej kultivácii. A neprekáža im v tom „svätom“ ťažení, že sa prifarili k extrémistickým anti-európskym stranám na európskej mape. Naopak, sú dokonca nadšení, že si konečne našli tých pravých spojencov. Nepociťujú ako problém, že sa oháňajú Strachem z Rakúska, alebo le Penovcami z Francúzska. Pripomína mi to situáciu so SNS pred pár rokmi, ktorí sa vytešovali, ako si notujú s Haiderom a to až do momentu, keď som v blogu upozornila na haiderovské články o Slovanoch, ktorí podľa neho nepatrili medzi racionálne uvažujúcich Európanov a do Európy vôbec.

Máme teda zrazu do činenia so skupinou ľudí, ktorá si našla svoju tému, svoj priestor na protesty, na seba identifikáciu a hodlá to dlho oslavovať. Nakoniec, dá sa tomu aj rozumieť. Každý si potrebuje zarebelovať. My sme nechceli žiť v červenej zóne a vybúrili sme sa na námestiach. Mnohí to dodnes pripomínajú s veľkým pátosom. Oni si na protest našli náš Brusel, našu európsku budúcnosť. Komunistický režim si nás chcel získať karikatúrami vypasených amerických burzových maklérov s neodmysliteľnými kubánskymi cigarami v ruke. Časť občanov dodnes na to nostalgicky spomína. Teraz sme v parlamente pri debate o Eurovale zaregistrovali nové symboly tých, ktorí za „európsky marazmus“ môžu. Sú to vypasení bruchatí Gréci, hlupáci Holanďania a Fíni, bohatí francúzski bankári a sprostý Van Rompuy. Jasne vykreslení nepriatelia na nové karikatúry. Čitateľné symboly pre nenávisť a pohŕdanie a to všetko v mene budúcnosti našich detí a iné, pátosom poznamenané argumenty.

Sme svedkami plodnosti myšlienok všetkých predchodcov Slovenskej národnej strany? Tejto dedičky sedliackeho prístupu k životu, starých smradľavých batohov predsudkov a strachu? Izolacionizmu a pocitu malosti? Priznávam, že som sa najprv tejto premene bratislavských chlapcov smiala. Pripomínala som si, že aj finanční žraloci postavili kolibu pri najmodernejšom hoteli, aby sa tam cítili aspoň trochu doma. Potom som začala chápať, že narýchlo a pod veľkým tlakom iba siahli po pripravených starých vzoroch z truhlice starej matere. Ale dnes sa mi zdá, že je to ich mentálna výbava a že na ňu budú chcieť lákať sebe rovných. Už chápem, prečo nie je Jána Slota z týchto nových spojencov šťastný. Nuž ale tento typ premeny zase nie je až také veľké prekvapenie. Aj Viktor Orbán začínal ako liberál a počúvajme jeho reči dnes, veď „prepišal“ aj najväčších maďarských nacionalistov. Aj Haider bol dlhé roky liberál a skončil ako zarytý nacionalista a nepriateľ EÚ. A to sú len dva príklady z posledných čias od našich susedov. Táto zmena je možná a teraz sa odohrala pred našimi očami.

Slovensko je znovu súčasťou prvej skupiny v EÚ. Slovensko odsúhlasilo Euroval. Zaplatili sme za to. Ale skutočná výška ceny bude závisieť od toho, či v nasledujúcich voľbách zvíťazí extrémizmus nad európanstvom, virtuálny svet sociálnych sietí nad tým skutočným, ako o tom presne napísala Zora Bútorová. Či sa podarí presvedčiť dostatok ľudí, ktorí chcú žiť v skutočnosti, aby sa za to znovu zasadili. Tých, ktorí chcú niesť zodpovednosť za našu Európsku úniu nielen keď je „hosana“, ale aj v tom príslovečnom zlom období.