Voľby v demokratickom štáte sú ako to najlepšie divadlo. Napínavé až do konca. Problém je len v tom, že v momente vyhlasovania výsledkov volieb sa toto divadlo zmení na skutočnosť. Predstavte si, že sedíte na Višňovom sade a na konci hry, keď už začínate myslieť na to, ako sa dostanete prví ku kabátu a na javisku sa začínajú rozliehať údery sekery, ktorá tne do višňových stromov, by ste pocítili, ako sa sekera zaťala do vášho sedadla. Obzriete sa a tu húf drevorubačov, ktorí sa zaháňajú, len tak triesky lietajú. Ale také sú voľby.

KLIKNĚTE ZDE A POSLECHNĚTE SI TENTO BLOG MAGDALÉNY VÁŠÁRYOVÉ

Aj tie, ktoré sme teraz všetci absolvovali. Divadlo volieb sa začína podľa predpisov. Stranícky scenáristi pripravia scenáre aj s dialógmi, pokiaľ možno s írečitými výrazmi. U nás sa niektoré strany starajú o to, aby už aj malé deti vedeli, čo znamenajú niektoré slová, ktoré som sa ja s červenaním naučila pri natáčaní Markéty Lazarovej, a to som mala 16 rokov.

Úderom kampane sa otvorí opona a kandidáti začnú hrať. Dávajú zo seba všetko. Ale v momente, kedy by mal zaznieť potlesk, zaznie tá sekera. Tá realita. Spočítané hlasy padnú na javisko. My sme vyhrali – poskakujú jedni, Vy ste brutálne prehrali – kričal náš premiér, aby zakryl, že nevyšiel jeho predpoklad. Krik doznieva spoza spustenej opony.

Len tých našich divákov, ktorí si kúpili do tohto divadla lístky, bolo ako šafranu. Chceli sme komédiu, alebo by sme prišli radšej na tragédiu, ktorá by nás dohnala k slzám? To radšej nie. „Ale čo ja viem, čo si tam v tom Európskom parlamente hrajú“ – šomreme my na Slovensku a spokojne si mädlíme(to je slovo s dvomi bodkami nad a) ruky. Aspoň v niečom sme zostali prví – v neúčasti na voľbách. Vy ste hneď za nami. A pritom sa nezdáme – veď máme tak radi Európsku úniu.

Pre ČRo 1- Radiožurnál