Prečo poslanci nepracujú
Máte pravdu, flákame sa. Kritika je oprávnená. Nemáme v parlamente do čoho pichnúť Ale položte si otázku – prečo nezasadáme a nepretŕčame sa pred kamerami? Odpoveď je jednoduchá – nemáme zákony. A kto ich má pripraviť? No predsa vláda, ministerstvá. Prečo nepripravili nové zákony? To už nie je otázka na mňa.
Ešte šťastie, že Európska únia vyprodukuje každý mesiac niekoľko európskych noriem technického typu, o ktorých nedávno jeden minister vyhlásil, že sa v nich nevyzná, (keď som ho upozornila na niektoré úskalia). Hlasovanie o nich je teda krátke a bezproblémové. Koaliční poslanci by mohli obhajovať tých pár vládnych idei, ale akosi sa im do toho nechce. Nie sú zvyknutí kritizovať a na chválu je toho pomenej. Nanajvýš fungujú ako poštári, keď sa ministerstvo spamätá a chce návrh zákona dodatočne opraviť. A to si predstavte. keby sme o zákonoch nediskutovali my, opozičníci. Hoci nedávno išiel jeden pripitý poslanec okolo našich opozičných lavíc a prehodil rozšafne – čo sa se..., aj tak to schválime.
Poviete si, tak vy predkladajte zákony. Ale poslanecké návrhy majú jedno úskalie. Nebývajú v súlade s dlhodobými programami ani vlád ani strán. Slúžia väčšinou na opravu tých najhorších chýb v zákonoch, alebo na zviditeľnenie autorov. A keďže koaličná klaka v pléne má príkaz nepustiť žiadny opozičný návrh – spomeňte si len na celoročné svietenie môjho kolegu Pada – prečo by sme mali poskytovať svoje nápady koalícii? Nepamätáte sa, ako nám ich kradnú? Nestačia ani vymazať meno predkladateľky, ako v prípade pani poslankyne Žitňanskej.
Zhrnuté a podčiarknuté – nezasadáme a keď áno, zákony sú nekvalitné. Spomeňte si na jazykový alebo zástrčkový zákon. Pravdaže, mohli by sme v parlamente diskutovať o krízovom rozpočte, o mrhaní peňazí na nákup nekvalitných počítačov alebo kopírok. O emisiách. O nezmyselných PPP projektoch, napríklad pripravovanom mediálnom centre M. Maďariča. Tém by sa našlo, ale väčšina, teda koaliční poslanci na čele s predsedom P. Paškom, by takéto diskusie museli odsúhlasiť. Zatiaľ na to nenašli odvahu.
Dá sa to zmeniť? Dá, vo voľbách. Veď pred štyrmi rokmi zasadal parlament každý mesiac a diskusie boli zaujímavé. A zákony posunuli Slovensko na vrchol rozvoja. V čom to asi bolo?
Ešte šťastie, že Európska únia vyprodukuje každý mesiac niekoľko európskych noriem technického typu, o ktorých nedávno jeden minister vyhlásil, že sa v nich nevyzná, (keď som ho upozornila na niektoré úskalia). Hlasovanie o nich je teda krátke a bezproblémové. Koaliční poslanci by mohli obhajovať tých pár vládnych idei, ale akosi sa im do toho nechce. Nie sú zvyknutí kritizovať a na chválu je toho pomenej. Nanajvýš fungujú ako poštári, keď sa ministerstvo spamätá a chce návrh zákona dodatočne opraviť. A to si predstavte. keby sme o zákonoch nediskutovali my, opozičníci. Hoci nedávno išiel jeden pripitý poslanec okolo našich opozičných lavíc a prehodil rozšafne – čo sa se..., aj tak to schválime.
Poviete si, tak vy predkladajte zákony. Ale poslanecké návrhy majú jedno úskalie. Nebývajú v súlade s dlhodobými programami ani vlád ani strán. Slúžia väčšinou na opravu tých najhorších chýb v zákonoch, alebo na zviditeľnenie autorov. A keďže koaličná klaka v pléne má príkaz nepustiť žiadny opozičný návrh – spomeňte si len na celoročné svietenie môjho kolegu Pada – prečo by sme mali poskytovať svoje nápady koalícii? Nepamätáte sa, ako nám ich kradnú? Nestačia ani vymazať meno predkladateľky, ako v prípade pani poslankyne Žitňanskej.
Zhrnuté a podčiarknuté – nezasadáme a keď áno, zákony sú nekvalitné. Spomeňte si na jazykový alebo zástrčkový zákon. Pravdaže, mohli by sme v parlamente diskutovať o krízovom rozpočte, o mrhaní peňazí na nákup nekvalitných počítačov alebo kopírok. O emisiách. O nezmyselných PPP projektoch, napríklad pripravovanom mediálnom centre M. Maďariča. Tém by sa našlo, ale väčšina, teda koaliční poslanci na čele s predsedom P. Paškom, by takéto diskusie museli odsúhlasiť. Zatiaľ na to nenašli odvahu.
Dá sa to zmeniť? Dá, vo voľbách. Veď pred štyrmi rokmi zasadal parlament každý mesiac a diskusie boli zaujímavé. A zákony posunuli Slovensko na vrchol rozvoja. V čom to asi bolo?