Prepáčte, že sa miešam do vašich vecí. Nie som ani nekritický obdivovateľ západu ako pani Vášáryová, ktorá nevidí nič dobré, slušné a pozitívne v našich dušiach, pokiaľ neadorujeme tzv. západu i s jeho, mnohokrát pochybnými, temnými a neslušnými predstavami, ako by mal vyzerať svet. Asi si veľmi nevšimla, na čom stál a z čoho vychádzal, slušný, ale jasný postoj, nielen cirkevných predstaviteľov, počas hrozných období tzv. komunizmu, socializmu a mečiarizmu. Postoj ľudí, ktorí zostali napriek perzekúcii konzistentní vo všetkých týchto obdobiach. Dokonca zostali konzistentní i v období, keď sprostý a bezbrehý tzv. liberalizmus sa snažil a snaží zničiť všetky základy duše a ducha tohto národa, vnútornú morálku, ktorá ich zachránila a pomáhala prežiť v tých najhorších obdobiach a nevidia, alebo nechcú vidieť (v tom horšom prípade), že svojimi naivnými nekritickými adoráciami liberalizmu vlastne zabíjajú tú podstatu, na ktorej, a držaním sa ktorej, tento, v podstate neexistujúci národ, prežil!

Ale nie som ani nekritický obdivovateľ veľkej postavy súčasného Slovenska, pána Čarnogurského, v prípade jeho nekritickej adorácie súčasného Ruska a doslova smiešnych a trápnych vystúpení práve proti novým trendom v Európe, a ľuďom, ktoré tieto trendy presadzujú. Ako vyššie spomínaná pani.

Jeden i druhý prístup je pre mňa smiešny, trápny a hlavne kontraproduktívny, ak na to pozerám z pohľadu tých dvoch, čo svojim jednaním by chceli niečo (pýtam sa ČO?!) dosiahnúť.

Prečo to píšem tak zoširoka? Lebo Havel. Tak teraz už určite chápete.

Ako každý bežne uvažujúci Slovák by som mal byť oveľa viacej naštvaný, ako vy, čo tu píšete samé odsudky na Havla. Veď koho viac (merajúc ekonomicky, hospodársky...) viac poškodil, ako Slovensko? Dal ako totálne hlúpy, či naivný človek nepremyslenú amnestiu, ktorá sa týkala i vrahov, ťažkých zločincov, a ktorá vyústila do vzbury v najhoršom väzení vo vtedajšom Československu, Leopoldove. Výsledok? Prepustenie skutočných vrahov, zločincov (nie politických väzňov), vraždy policajtov, členov väzenskej služby („bacharov“)... Už len za to by mal byť súdený. Zničil svojim nepremysleným verdiktom mnohé rodiny slušných ľudí, ktorých rodinní príslušníci zhodou okolností pracovali v Leopoldove. Ako totálne hlúpy, či naivný človek pokyn k okamžitému zastaveniu zbrojárskej výroby, ktorá vlastne živila Slovensko. Výsledok – desaťtisíce nezamestnaných, zničené živobytie rodín, a hlavne – uvoľnenú výrobu vojenskej techniky prevzali západné firmy. 6iadne celosvetové zníženie výroby zbraní! Iba sa zobrala práca Slovákom, nijaká iná práca pre nich nebola pripravená a zbrojársku výrobu a zisky z nej prevzala západná aliancia.

Teda – kto by mal byť viac naštvaný na Havla, ako Slovák?

Napriek tomu, to si všimnite, že na Slovensku, pri príležitosti jeho nedožitého jubilea od bežných ľudí, ktorým skutočne uškodil, nepočujete nič urážlivé. Prečo?

Lebo napriek všetkému si bežní ľudia uvedomujú, že napriek obrovským chybám, ktoré urobil po roku 1989 aj voči Slovensku, bol do roku 1989 pre všetkých rozmýšľajúcich, dúfajúcich, nezapredaných... ostrovom nádeje. Že sa nedal, že bojoval s režimom, že dával „všanc“ svoju slobodu vtedy, keď Jano, Jožo, Pepo, Zdeno...sa zmohli akurát tak na to potajomky počúvať Kryla a mysleli si, že sú disidenti.

Nemám rád preháňanie a adoráciu. Možno niektoré kroky (kadejaké premenovania kadečoho po Havlovi) sú smiešne, trápne a adorujúcimi nepremyslené, lebo pamiatke Havla viac škodia, ako pomáhajú.

Ale, preboha! Mali ste jedného z mála ľudí, ktorí sa vzopreli systému, nezmizli do zahraničia, aby tam v pohode prežili najhoršie chvíle – a vy ho v kuse haníte a vysmievate...

Pýtam sa PREČO? Lebo urobil a dokázal v krízových obdobiach, čo ste (sme) nedokázali my, a nielen my? Zostať tu doma, byť hoci aj väznený a neskrývať sa pod ochranu západných krajín, ktoré by mu tú ochranu, ako viem, dali oveľa radšej, než inému človeku z českých dejín.

Ján Harčarik