Myslím, a dúfam, že „zdejší“ zdejší sú prístupní i nejakému zamysleniu, a nemusia mať všetko podané jednoznačne, ako na tanieri, aby sa rozhodli vysloviť a vyjadriť svoj názor.

Mám tým na mysli, že nemusia nadávať a urážať predtým, než si prečítajú, čo je napísané, a že sa i nad napísaným najprv osobne zamyslia. V dôvere a viere v taký prístup, chcem niečo napísať. Čo sa dá aplikovať i na súčasnú situáciu v Česku, ale i inde vo svete .

Išiel som dnes na jeden úrad po úradný dokument. Mohol som si vybrať rôzne cesty, ale, neviem prečo, vybral som si cestu, kde ma niekto stretol.

Ten niekto bol na prvý pohľad otrava, žobrák, neprispôsobivý, cigáň. Teda, cigáňka. Mala asi tak 17- 20 rokov. Vravela, že je hladná, a že dnes ešte nič nejedla. Jedno oko mala fialové, druhé zelené. (Neskúmal som, či to neboli len farby). Ináč vyzerala celkom slušne. Ponáhľal som sa, preto som sa musel ihneď rozhodnúť. Opýtal som sa, čo sa stalo, že žobre, a pritom vyzerá celkom k svetu, teda, že by sa vedela o seba postarať. Odpovedala, že áno, ale že sa stala bezdomovcom, že ju rodina odpudila, a že naozaj ešte dnes nič nejedla a nevie, čo má robiť. Som väčšinou apatický k takým ľuďom, lebo viem zo skúseností, že väčšinou podvádzajú. No, musel som sa rozhodnúť ihneď. Keď je teda hladná, povedal som, nech ide so mnou do obchodu. Peniaze jej nedám. V obchode som jej dal na výber dve veci na jedenie. Vybrala si. Zaplatil som nejakých 1,40 € , zaželal som jej dobrú chuť, a išiel som ďalej za svojou vecou. Viackrát mi poďakovala, ale ako určite predpokladáte, povedal som si, dobre, dobre, ktovie či si hladná naozaj, alebo iba robíš pre nejakého bossa.

Keď som išiel po vybavení vecí späť, pomyslel som si. Pôjdem sa pozrieť na to miesto, či náhodou som len neprispel podvodníčke. Nebola tam. A predavač pouličného časopisu, tiež cigáň (evidovaný ako predajca!) , od ktorého si raz mesačne kupujem časopis , a preto ma pozná, a už som si ho kúpil, mi len tak medzi rečou, po pozdravení sa, povedal:

Viem, že ste už náš mesačník kúpili, len Vás chcem pozdraviť od..., ktorá bola NAOZAJ hladná a Vy ste ju nasýtil... ďakujem i za ňu.

Domov som dnes prišiel dosť neskoro. Ale obloha ešte bola polojasná. Uvaril som si kávu a sadol si na balkón (známy i z iných príspevkov). V diaľke som zbadal dvojicu dravých vtákov, ako neustále krúžili nad jedným miestom. Čakal som dosť dlhú chvíľu. Veď keď krúžia nad nejakým miestom, určite tam bude nejaká korisť pre nich, že. Čo by tam ináč robili!!! Chcel som vidieť, ako sa strmhlav nakoniec pustia dole a ulovia si večeru. Čo sa ale nestalo... Najprv jeden (neviem, na takú diaľku, či to bol samec, či samica) odletel bez toho, aby sa vrhol dole. Asi po troch minútach odletel smerom k prvému i ten druhý.

Čo sa asi stalo? Zrazu sa stal objekt večere nezaujímavý? Alebo ho ulovil niekto, kto bol bližšie? Zo zeme? Alebo – ho niekto zachránil pred ulovením?

Ján Harčarik