Úvahy nad tým, že chceme všetko vedieť, vidieť a či je to možné
alebo zamyslenie nad fenoménom Wikileaks.
Jeden mladý pracovník amerických tajných služieb vyniesol na CDčkach nadpísaných ako Lady Gaga tajnú diplomatickú korešpondenciu americkej zahraničnej služby. A teraz ju ďalší mladý človek uverejňuje na internete. A má toho viac...
Situácia:
Väčšina občanov sveta sa tým nezaoberá, menšina sa teší a číta si v bulvárnych časopisoch a novinách to, čo je pre ich novinárov najzaujímavejšie – napríklad, čo si myslí americký veľvyslanec v arabskom štáte o kráľovi Saudskej Arábie a s kým všetkým chcel spať nejaký britský politik. A že vraj excelencie, povie si občan a... dobre mu to padne.
Moralisti celého sveta a nepriatelia liberalizmu a demokratických režimov sú spokojní. Konečne došlo na ich slová o prehnitosti amerického systému a vypisujú články o tom, že vlastne nepotrebujeme diplomatov ani agentov, všetko by sa malo zrušiť a nemíňať na tie podivné profesie toľko peňazí a že to hovoria už dávno... veď každý vidí, že píšu len sprostosti.
Politici a diplomati vyspelého sveta zamreli a nevedia, čo urobiť. Vysielajú signály o obavách o bezpečnosť svojich štátov, ale výzvy neúčinkujú. Akoby ľudstvo na význam napríklad Enigmy už zabudlo. Pravdepodobne v tichu kabinetov vydávajú príkazy, aby diplomati písali inak a nehodnotili sa podľa množstva popísaných papierov, menia šifry a zrejme niektorí už napísali zopár listov aj rukou, čo je určite bezpečnejšie po toľkých rokoch elektronickej komunikácie.
Tajné služby Ruska, Severnej Kórey, Iránu najali nových ľudí, ktorí sedia celé dni a čítajú a čítajú. Nemusia platiť pár rokov agentov s diplomatickým krytím ani vysielať špiónov. Všetky informácie im demokratický svet poskytol na stránkach tlače. Ded Moroz spolu so sniežikom im doniesol ten najvzácnejší darček.
Trendy:
Transparentnosť, otvorenosť, občianska kontrola, to dnes vo volebných kampaniach sľubujú všetci politici od čiernej až po červenú farbu spektra. Parlamenty sa začínajú pomaly zbavovať svojej zastupiteľskej zodpovednosti a štáty organizujú referendá na všetky možné i nemožné otázky. Zmluvy, faktúry, dotácie verejných inštitúcií sú už na webe aj u nás. Podrobné popisy majetkov verejne činných ľudí aj s adresami ich domov a bytov spolu so stavmi účtov sú tiež trendy. Keď k tomu prirátame súkromné vyznania ľudí všetkých rás a veku na sociálnych sieťach, relácie typu Big Brothers vo vysielaní televíznych staníc po celom svete, spovede celebrít o najintímnejších podrobnostiach svojich životov a paparrazziov za každým rohom, môžeme konštatovať, že sa svet, v ktorom žijeme, zásadne zmenil. Nepotrebujeme kľúčové dierky, závesy alebo pancierové dvere. Záznamy o vnútornostiach štátu a našich vlastných musia byť prístupné každému.
Dôsledky:
Očakávajme, že všetci so všetkými budeme komunikovať menej bezstarostne. Ale to nie je nič nové. Pár ľudí už doplatilo na svoju prostorekosť na facebooku a prišlo o prácu. Čoraz viac ľudí preto mení svoju identifikáciu alebo zanevrelo na pokecy.
Naučili sme sa niečo dôležité o politike? Najdôležitejšie informácie si politici vymieňali aj tak pri osobnom stretnutí medzi štyrmi očami alebo pri chôdzi po chodbách. Dávno sa naučili, že uši počúvajú všade. Ale môžeme počítať s tým, že ich rozhodnutia budú kabinetnejšie a úzke kruhy sa stanú ešte užšími. V medzinárodných vzťahoch bude osobná chémia medzi politikmi, úroveň ich vzájomnej dôvery rozhodujúcejšia ako doteraz. To môže poškodiť najmä menšie a strategicky menej významné krajiny, alebo tie, ktoré si zvolia bizarných predstaviteľov. Tie budú mať menej originálnych informácií, čo prispeje k zníženiu ich bezpečnosti.
Treba predpokladať, že to môže nakrátko ohroziť aj kvalitu komunikácie medzi štátmi EÚ. Ale experti už isto pracujú na nových systémoch ochrany. Vždy to tak bolo, keď sa objavili kvalitnejšie technológie na utajené sledovanie a odpočúvanie.
Diplomati sú medzi najpostihnutejšími. Zavedú sa na autocenzúru a budú písať obozretnejšie a nekonkrétnejšie. To na jednej strane môže viesť k horšej informovanosti ich vlád a tým aj k nesprávnym rozhodnutiam. Ale dobrou správou je, že ušetríme viacej papiera a tým aj lesov, ktoré inak miznú premenené na zbytočné tony papiera menej schopných diplomatov.
To bude platiť aj pre správy tajných agentov všetkých druhov. Každý, kto sa nimi zaoberal, vie, že je v nich viac vaty, ako by bolo únosné. A v tej záplave hlúpostí potom prehliadneme podstatnú informáciu o pár chlapíkoch, ktorí pripravujú niečo podozrivé, ako sme sa presvedčili v USA 11. novembra 2001.
Zlá správa je, že tým nezaniká právo na hlúposť a nedokonalú informáciu. Fatálna chyba totiž ničí len kariéru inak schopných a kvalitných odborníkov. Kariéru hlupákov paradoxne skôr posilňuje. Najmä ak sa ich chytia novinári a urobia z nich celebrity.
Novinári sa budú pravdepodobne ťažšie dostávať k skutočným informáciám a udalostiam. Politici ale aj experti im budú predkladať viac kontrolované a tým aj manipulované informácie. Ale aj to sa už vlastne dávno deje. Prekrútené správy o príčinách vraždy E.Valka už krúžia naším mediálnym svetom a čakajú, kto z novinárov sa chytí do ich pasce. V mene bezbrehej otvorenosti sa asi dočkáme paradoxne viac falše a pláštikov zručných eskamotérov.
Občania nemajú čas prehŕňať sa v záplave zverejňovaných informácií zo všetkých inštitúcií a budú preto závislejší od manipulácií, ktoré s nimi budú robiť médiá a ich majitelia.
V diskusii u Larryho Kinga na CNN, pri okrúhlom stole v BBC a zahraničných médiách zazneli všetky tieto názory. Od výstrahy, ktoré formulovala H.Clinton o poškodzovaní národnej bezpečnosti USA, cez škodoradostné poznámky aktivistu, ktorý sa otvorene radoval z toho, že nemá čo skrývať, lebo nezodpovedá pred verejnosťou za žiadne zo svojich rozhodnutí až po obavy skúsených diplomatov, že im už nikto neposkytne dôvernú informáciu.
Len si treba uvedomiť, že „kontrola nad informáciami je jedným z atribútov suverenity štátu a preto štát, ktorý ich nedokáže kontrolovať, skončí“ – povedal v diskusii v Lidových novinách G. Gianetti. Verejný záujem versus bezpečnosť, kontrola politikov a úradníkov verejnosťou versus schopnosť volených zástupcov niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia Dúfajme, že nám zostane aspoň lekárske tajomstvo a záclony.
Východisko:
Žiadne. Do diskusií sa určite nezapoja Číňania. Oni majú svoje informácie pre seba a len pre seba. A teraz aj naše pre seba a len pre seba.
Jeden mladý pracovník amerických tajných služieb vyniesol na CDčkach nadpísaných ako Lady Gaga tajnú diplomatickú korešpondenciu americkej zahraničnej služby. A teraz ju ďalší mladý človek uverejňuje na internete. A má toho viac...
Situácia:
Väčšina občanov sveta sa tým nezaoberá, menšina sa teší a číta si v bulvárnych časopisoch a novinách to, čo je pre ich novinárov najzaujímavejšie – napríklad, čo si myslí americký veľvyslanec v arabskom štáte o kráľovi Saudskej Arábie a s kým všetkým chcel spať nejaký britský politik. A že vraj excelencie, povie si občan a... dobre mu to padne.
Moralisti celého sveta a nepriatelia liberalizmu a demokratických režimov sú spokojní. Konečne došlo na ich slová o prehnitosti amerického systému a vypisujú články o tom, že vlastne nepotrebujeme diplomatov ani agentov, všetko by sa malo zrušiť a nemíňať na tie podivné profesie toľko peňazí a že to hovoria už dávno... veď každý vidí, že píšu len sprostosti.
Politici a diplomati vyspelého sveta zamreli a nevedia, čo urobiť. Vysielajú signály o obavách o bezpečnosť svojich štátov, ale výzvy neúčinkujú. Akoby ľudstvo na význam napríklad Enigmy už zabudlo. Pravdepodobne v tichu kabinetov vydávajú príkazy, aby diplomati písali inak a nehodnotili sa podľa množstva popísaných papierov, menia šifry a zrejme niektorí už napísali zopár listov aj rukou, čo je určite bezpečnejšie po toľkých rokoch elektronickej komunikácie.
Tajné služby Ruska, Severnej Kórey, Iránu najali nových ľudí, ktorí sedia celé dni a čítajú a čítajú. Nemusia platiť pár rokov agentov s diplomatickým krytím ani vysielať špiónov. Všetky informácie im demokratický svet poskytol na stránkach tlače. Ded Moroz spolu so sniežikom im doniesol ten najvzácnejší darček.
Trendy:
Transparentnosť, otvorenosť, občianska kontrola, to dnes vo volebných kampaniach sľubujú všetci politici od čiernej až po červenú farbu spektra. Parlamenty sa začínajú pomaly zbavovať svojej zastupiteľskej zodpovednosti a štáty organizujú referendá na všetky možné i nemožné otázky. Zmluvy, faktúry, dotácie verejných inštitúcií sú už na webe aj u nás. Podrobné popisy majetkov verejne činných ľudí aj s adresami ich domov a bytov spolu so stavmi účtov sú tiež trendy. Keď k tomu prirátame súkromné vyznania ľudí všetkých rás a veku na sociálnych sieťach, relácie typu Big Brothers vo vysielaní televíznych staníc po celom svete, spovede celebrít o najintímnejších podrobnostiach svojich životov a paparrazziov za každým rohom, môžeme konštatovať, že sa svet, v ktorom žijeme, zásadne zmenil. Nepotrebujeme kľúčové dierky, závesy alebo pancierové dvere. Záznamy o vnútornostiach štátu a našich vlastných musia byť prístupné každému.
Dôsledky:
Očakávajme, že všetci so všetkými budeme komunikovať menej bezstarostne. Ale to nie je nič nové. Pár ľudí už doplatilo na svoju prostorekosť na facebooku a prišlo o prácu. Čoraz viac ľudí preto mení svoju identifikáciu alebo zanevrelo na pokecy.
Naučili sme sa niečo dôležité o politike? Najdôležitejšie informácie si politici vymieňali aj tak pri osobnom stretnutí medzi štyrmi očami alebo pri chôdzi po chodbách. Dávno sa naučili, že uši počúvajú všade. Ale môžeme počítať s tým, že ich rozhodnutia budú kabinetnejšie a úzke kruhy sa stanú ešte užšími. V medzinárodných vzťahoch bude osobná chémia medzi politikmi, úroveň ich vzájomnej dôvery rozhodujúcejšia ako doteraz. To môže poškodiť najmä menšie a strategicky menej významné krajiny, alebo tie, ktoré si zvolia bizarných predstaviteľov. Tie budú mať menej originálnych informácií, čo prispeje k zníženiu ich bezpečnosti.
Treba predpokladať, že to môže nakrátko ohroziť aj kvalitu komunikácie medzi štátmi EÚ. Ale experti už isto pracujú na nových systémoch ochrany. Vždy to tak bolo, keď sa objavili kvalitnejšie technológie na utajené sledovanie a odpočúvanie.
Diplomati sú medzi najpostihnutejšími. Zavedú sa na autocenzúru a budú písať obozretnejšie a nekonkrétnejšie. To na jednej strane môže viesť k horšej informovanosti ich vlád a tým aj k nesprávnym rozhodnutiam. Ale dobrou správou je, že ušetríme viacej papiera a tým aj lesov, ktoré inak miznú premenené na zbytočné tony papiera menej schopných diplomatov.
To bude platiť aj pre správy tajných agentov všetkých druhov. Každý, kto sa nimi zaoberal, vie, že je v nich viac vaty, ako by bolo únosné. A v tej záplave hlúpostí potom prehliadneme podstatnú informáciu o pár chlapíkoch, ktorí pripravujú niečo podozrivé, ako sme sa presvedčili v USA 11. novembra 2001.
Zlá správa je, že tým nezaniká právo na hlúposť a nedokonalú informáciu. Fatálna chyba totiž ničí len kariéru inak schopných a kvalitných odborníkov. Kariéru hlupákov paradoxne skôr posilňuje. Najmä ak sa ich chytia novinári a urobia z nich celebrity.
Novinári sa budú pravdepodobne ťažšie dostávať k skutočným informáciám a udalostiam. Politici ale aj experti im budú predkladať viac kontrolované a tým aj manipulované informácie. Ale aj to sa už vlastne dávno deje. Prekrútené správy o príčinách vraždy E.Valka už krúžia naším mediálnym svetom a čakajú, kto z novinárov sa chytí do ich pasce. V mene bezbrehej otvorenosti sa asi dočkáme paradoxne viac falše a pláštikov zručných eskamotérov.
Občania nemajú čas prehŕňať sa v záplave zverejňovaných informácií zo všetkých inštitúcií a budú preto závislejší od manipulácií, ktoré s nimi budú robiť médiá a ich majitelia.
V diskusii u Larryho Kinga na CNN, pri okrúhlom stole v BBC a zahraničných médiách zazneli všetky tieto názory. Od výstrahy, ktoré formulovala H.Clinton o poškodzovaní národnej bezpečnosti USA, cez škodoradostné poznámky aktivistu, ktorý sa otvorene radoval z toho, že nemá čo skrývať, lebo nezodpovedá pred verejnosťou za žiadne zo svojich rozhodnutí až po obavy skúsených diplomatov, že im už nikto neposkytne dôvernú informáciu.
Len si treba uvedomiť, že „kontrola nad informáciami je jedným z atribútov suverenity štátu a preto štát, ktorý ich nedokáže kontrolovať, skončí“ – povedal v diskusii v Lidových novinách G. Gianetti. Verejný záujem versus bezpečnosť, kontrola politikov a úradníkov verejnosťou versus schopnosť volených zástupcov niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia Dúfajme, že nám zostane aspoň lekárske tajomstvo a záclony.
Východisko:
Žiadne. Do diskusií sa určite nezapoja Číňania. Oni majú svoje informácie pre seba a len pre seba. A teraz aj naše pre seba a len pre seba.