Obamova bodka za pražským šéfovaním Európe
Obrátil se na mne kolega editor ze slovenského Aktuálne.sk. "Ahoj Libor, Ty mas na starosti blogy na Aktualne.cz? Tak tu mam nieco pre Vas, mozno by to v Cechach mohlo niekoho zaujimat...," napsal mi skypem. Usoudil jsem, že by mohlo, i když se tímto vystavuji podezření, že chci čtenářům vnutit jeden konkrétní úhel pohledu. Ale risknu to. Ten text jsem si neobjednal, zcela spontánně ho napsal jeden z blogerů slovenského zpravodajského serveru. A kolega novinář ze Slovenska měl za to, že možnost seznámit se s pohledem zvenčí (byť jen jedním a jistě ryze subjektivním) dokáží čeští čtenáři ocenit. Uvidíme...
Milan Nič, bývalý programový riaditeľ Nadácie Pontis, do februára 2009 pracoval v tíme Vysokého predstaviteľa medzinárodného spoločenstva v Bosne a Hercegovine Miroslava Lajčáka.
Článek i související debatu na Aktuálně.sk naleznete ZDE
Obamova návšteva v Prahe, komentovanie v štúdiu ČT24 a rozlúčka s českým predsedníctvom EÚ.
Minulú nedeľu 5. apríla 2009 som bol hosťom v špeciálnom vysielaní Českej televízie na stanici ČT24. Mal som česť komentovať priebeh a zahranično-politický kontext návštevy amerického prezidenta Baracka Obamu i krátkeho summitu EÚ – USA v Prahe.
Deň po prezidentských voľbách na Slovensku to bol veľmi vítaný „úlet“ k témam svetovej politiky, ktoré sa v našich domácich verejných diskurzoch (českom i slovenskom) zdajú byť okrajové a odťažité. Napriek tomu, že sa týkajú dlhodobého vývoja našich krajín, celej Európy a globálneho sveta na začiatku hlbokej globálnej recesie.
Bol to zážitok zblízka sledovať profesionálny výkon moderátora „nezmara“ Václava Moravca, produkčnej Pavlíny Kvapilovej a celého realizačného tímu redakcie spravodajstva ČT.
Snažil som sa upozorniť na niekoľko bodov (prepisujem z poznámok):
1. Delegácia ČR spoluvytvárala agendu tohto summitu. Na začiatku Obamovej administratívy môže do jej vzťahov s EÚ naniesť kľúčové témy pre malé štáty v strednej Európe. Očakávame, že v Kongresovom centre nad Vltavou bude diplomaticky bojovať a vystupovať aj v spoločnom záujme partnerov na Dunaji. Napríklad energetická bezpečnosť, tlak na väčšiu transparentnosť a diverzifikáciu dodávok plynu do Európy cez južný koridor, alebo stabilitu a nezávislosť Ukrajiny.
2. Obamov prejav a priebeh summitu nám naznačil, aký rámec bude pre Washington vo vzťahoch s Moskvou smerodajný. Prejavom o nešírení jadrových zbraní zvýraznil, že Rusko bude partnerom, s ktorým sa bude snažiť dohodnúť. Veľmi presne to o deň skôr v sobotňajších Lidových novinách formuloval Zbyněk Petráček: „Jaderné zbraně jsou jedinou oblastí, kde i Washington musí s Moskvou jednat jako rovný s rovným.“ Otázkou ďalších mesiacov je to, ako bude fungovať Európa a svet, v ktorom Obamova Amerika na chvíľu Putinovmu Rusku vráti štatút veľmoci. Samozrejme, bude pritom dúfať vo vychádzajúcu hviezdu ruského prezidenta Medvedeva a rozohrávať s ním paralelnú partiu.
3. Do centra západnej politiky sa vracia Irán. Európa je dôležitou súčasťou spoločného a vytrvalého tlaku s Američanmi na zastavenie iránskeho jadrového programu. Obama z Prahy odkázal Moskve, že ak nechce v strednej Európe protiraketový štít, musí sa pridať.
Na výsledok prezidentských volieb v SR, ku ktorému som mal pripravených pár zhrňujúcich bodov, v nedeľnom vysielaní ČT24 napokon nedošlo. Priama voľba prezidenta, ktorú v ČR nemajú, tentoraz ani u nás v SR nepriniesla väčšie prekvapenie. V deň návštevy amerického prezidenta a pražského summitu EÚ-USA sa správa o znovuzvolení Ivana Gašparoviča zmestila do jednoduchého titulku v spodnej časti obrazovky.
Takisto nezostal čas na zhodnotenie doterajšieho priebehu českého predsedníctva EÚ. K tomuto bodu by som sa rád vyjadril aspoň touto cestou v blogu.
Takže.
Pražský summit bol symbolickou bodkou za českým šéfovaním EÚ. Napriek občasným zakopnutiam, vedúce české trio Topolánek – Vondra -Schwarzenberg odviedlo na stredoeurópske pomery veľmi dobrú prácu. Najmä jeden jeho člen si zaslúži absolutórium – vicepremiér pre európske záležitosti Saša Vondra. Pod jeho dohľadom české predsedníctvo EÚ fungovalo z organizačnej a politickej stránky naozaj bravúrne. Z Bratislavy mu patrí poďakovanie za pomoc pri plynovej kríze a následné presadzovanie aj našich záujmov do záverov Rady EÚ, či rozpočtových výdavkov na dobudovanie energetickej infraštrktúry. Vondrova neprítomnosť bude v ďalších mesiacoch výrazne cítiť nielen pri navigovaní zvyšných týždňov českého predsedníctvav EÚ, ale aj európskej zahraničnej politiky.
Treba povedať, že v období nastupujúcej globálnej recesie, plynovej krízy a po francúzskom predsedníctve s výčinmi megalomanského prezidenta Sarkozyho to mali Česi pri kormidle EÚ oveľa ťažšie ako pred rokom Slovinci. V kľúčových momentoch ukázali odvahu a správny inštinkt. O to väčšia škoda tohto nešťastného, pokazeného záveru s úradníckou vládou, ktorú v Rade EÚ nebude nikto rešpektovať.
Ako to v najnovšom čísle konštatoval britský týždenník Economist, Česi sú na omyle ak si nahovárajú, že ich predsedníctvo v EÚ bude trvať ešte niekoľko týždňov. Z politického hľadiska je už mŕtve. Aj keď rokovaniam Rady EÚ budú stále "fyzicky predsedať" predstavitelia ČR, uprostred svetovej krízy si ďaších 26 národných vlád v EÚ si nenechá určovať agendu dosadenými úradníkmi (appointed bureaucrats) z Prahy.
Celý článok je TU
__________________________________________
Pro pány Lexe a přírodovědce: Desátý, pánové, desátý ;-) stk
Milan Nič, bývalý programový riaditeľ Nadácie Pontis, do februára 2009 pracoval v tíme Vysokého predstaviteľa medzinárodného spoločenstva v Bosne a Hercegovine Miroslava Lajčáka.
Článek i související debatu na Aktuálně.sk naleznete ZDE
Obamova návšteva v Prahe, komentovanie v štúdiu ČT24 a rozlúčka s českým predsedníctvom EÚ.
Minulú nedeľu 5. apríla 2009 som bol hosťom v špeciálnom vysielaní Českej televízie na stanici ČT24. Mal som česť komentovať priebeh a zahranično-politický kontext návštevy amerického prezidenta Baracka Obamu i krátkeho summitu EÚ – USA v Prahe.
Deň po prezidentských voľbách na Slovensku to bol veľmi vítaný „úlet“ k témam svetovej politiky, ktoré sa v našich domácich verejných diskurzoch (českom i slovenskom) zdajú byť okrajové a odťažité. Napriek tomu, že sa týkajú dlhodobého vývoja našich krajín, celej Európy a globálneho sveta na začiatku hlbokej globálnej recesie.
Bol to zážitok zblízka sledovať profesionálny výkon moderátora „nezmara“ Václava Moravca, produkčnej Pavlíny Kvapilovej a celého realizačného tímu redakcie spravodajstva ČT.
Snažil som sa upozorniť na niekoľko bodov (prepisujem z poznámok):
1. Delegácia ČR spoluvytvárala agendu tohto summitu. Na začiatku Obamovej administratívy môže do jej vzťahov s EÚ naniesť kľúčové témy pre malé štáty v strednej Európe. Očakávame, že v Kongresovom centre nad Vltavou bude diplomaticky bojovať a vystupovať aj v spoločnom záujme partnerov na Dunaji. Napríklad energetická bezpečnosť, tlak na väčšiu transparentnosť a diverzifikáciu dodávok plynu do Európy cez južný koridor, alebo stabilitu a nezávislosť Ukrajiny.
2. Obamov prejav a priebeh summitu nám naznačil, aký rámec bude pre Washington vo vzťahoch s Moskvou smerodajný. Prejavom o nešírení jadrových zbraní zvýraznil, že Rusko bude partnerom, s ktorým sa bude snažiť dohodnúť. Veľmi presne to o deň skôr v sobotňajších Lidových novinách formuloval Zbyněk Petráček: „Jaderné zbraně jsou jedinou oblastí, kde i Washington musí s Moskvou jednat jako rovný s rovným.“ Otázkou ďalších mesiacov je to, ako bude fungovať Európa a svet, v ktorom Obamova Amerika na chvíľu Putinovmu Rusku vráti štatút veľmoci. Samozrejme, bude pritom dúfať vo vychádzajúcu hviezdu ruského prezidenta Medvedeva a rozohrávať s ním paralelnú partiu.
3. Do centra západnej politiky sa vracia Irán. Európa je dôležitou súčasťou spoločného a vytrvalého tlaku s Američanmi na zastavenie iránskeho jadrového programu. Obama z Prahy odkázal Moskve, že ak nechce v strednej Európe protiraketový štít, musí sa pridať.
Na výsledok prezidentských volieb v SR, ku ktorému som mal pripravených pár zhrňujúcich bodov, v nedeľnom vysielaní ČT24 napokon nedošlo. Priama voľba prezidenta, ktorú v ČR nemajú, tentoraz ani u nás v SR nepriniesla väčšie prekvapenie. V deň návštevy amerického prezidenta a pražského summitu EÚ-USA sa správa o znovuzvolení Ivana Gašparoviča zmestila do jednoduchého titulku v spodnej časti obrazovky.
Takisto nezostal čas na zhodnotenie doterajšieho priebehu českého predsedníctva EÚ. K tomuto bodu by som sa rád vyjadril aspoň touto cestou v blogu.
Takže.
Pražský summit bol symbolickou bodkou za českým šéfovaním EÚ. Napriek občasným zakopnutiam, vedúce české trio Topolánek – Vondra -Schwarzenberg odviedlo na stredoeurópske pomery veľmi dobrú prácu. Najmä jeden jeho člen si zaslúži absolutórium – vicepremiér pre európske záležitosti Saša Vondra. Pod jeho dohľadom české predsedníctvo EÚ fungovalo z organizačnej a politickej stránky naozaj bravúrne. Z Bratislavy mu patrí poďakovanie za pomoc pri plynovej kríze a následné presadzovanie aj našich záujmov do záverov Rady EÚ, či rozpočtových výdavkov na dobudovanie energetickej infraštrktúry. Vondrova neprítomnosť bude v ďalších mesiacoch výrazne cítiť nielen pri navigovaní zvyšných týždňov českého predsedníctvav EÚ, ale aj európskej zahraničnej politiky.
Treba povedať, že v období nastupujúcej globálnej recesie, plynovej krízy a po francúzskom predsedníctve s výčinmi megalomanského prezidenta Sarkozyho to mali Česi pri kormidle EÚ oveľa ťažšie ako pred rokom Slovinci. V kľúčových momentoch ukázali odvahu a správny inštinkt. O to väčšia škoda tohto nešťastného, pokazeného záveru s úradníckou vládou, ktorú v Rade EÚ nebude nikto rešpektovať.
Ako to v najnovšom čísle konštatoval britský týždenník Economist, Česi sú na omyle ak si nahovárajú, že ich predsedníctvo v EÚ bude trvať ešte niekoľko týždňov. Z politického hľadiska je už mŕtve. Aj keď rokovaniam Rady EÚ budú stále "fyzicky predsedať" predstavitelia ČR, uprostred svetovej krízy si ďaších 26 národných vlád v EÚ si nenechá určovať agendu dosadenými úradníkmi (appointed bureaucrats) z Prahy.
Celý článok je TU
__________________________________________
Pro pány Lexe a přírodovědce: Desátý, pánové, desátý ;-) stk