Povodne do strednej Európy patria a sú tu doma. Žijeme v období, ktoré sa vyznačuje nestabilným počasím. Klimatická zmena je mantra, na ktorú nemôžeme zvádzať všetko. Zamýšľam sa nad povodňami v širších, a pre niekoho možno nečakaných súvislostiach.

Prečo tu zase máme povodeň? Na túto jednoduchú otázku existuje jednoduchá odpoveď. V posledných dňoch napršalo v strednej Európe až niekoľko sto milimetrov zrážok za tri až štyri dni, v mnohých oblastiach bola už pôda nasiaknutá vodou z predchádzajúcich miernych dažďov a rýchly odtok vodné toky nezvládli. Je to jednoduchá a jasná schéma, ktorá má dlhodobú platnosť.


Takto vznikajú povodne dnes a rovnako vnikali aj pred stáročiami. Nepýtajme sa, prečo už zase. Pýtajme sa, či sú dnes povodne častejšie, silnejšie alebo rýchlejšie.

V posledných dvoch desaťročiach sú u nás celkom určite častejšie, než sme boli zvyknutí v 20. storočí. Veľké povodne sme zaznamenali v roku 1997 na Morave, v roku 2002 v Čechách, v roku 2006 povodne z jarného topenia snehu, v rokoch 2010 a 2011 veľké množstvo prívalových povodní. Takýto sled povodňových udalostí často vedie k neopodstatnenému záveru – to je klimatická zmena. Áno, je to možné, a to že sa klíma mení, nijako nespochybňujem. Ale podobne aktívny bol aj koniec 19. storočia, keď veľká voda v roku 1890 takmer odniesla Karlov most v Prahe. A veľké povodne máme zaznamenané aj v rokoch 1862, 1872, 1876, 1893 a 1897. V histórii sa vždy striedali obdobia vlhka a sucha.

Sú povodne silnejšie? Prší viac než v histórii? Tu je odpoveď zložitejšia. V období prístrojových meraní (v Česku od roku 1775) boli príčinnými zrážkami vyvolávajúcimi tento typ povodní desiatky až stovky milimetrov za deň. Žiadne zvýšenie nemáme zaznamenané. Podstatne dôležitejším parametrom ako absolútne množstvo je však rozloženie zrážok v čase a priestore. Nižšie úhrny a menšie množstvo zrážok môžu vyvolať väčšiu povodeň, ak už bolo povodie nasýtené alebo ak padnú zrážky do jedného povodia a nerozdelia sa do viacerých menších odtokových oblastí.
Sú rýchlejšie? Pred mnohými rokmi som v rámci študentskej vedeckej činnosti porovnával dĺžky tokov v povodí Svratky a Svitavy na mapách z rôznych období. Žiadna veľká veda to nebola, ale záver bol jednoznačný. Za obdobie 19. a 20. storočia sa vodné toky skrátili až o desiatky percent. Človek vysušil močiare, zmenil lesy na polia a lúky na mestá. Meliorácie boli dlhé roky považované za správny typ hospodárenia v krajine. Voda sa dnes v krajine nedrží, ale rýchlo odteká. S prispením zastavaných a kanalizáciou vybavených plôch je záver jednoznačný – voda odteká z krajiny rýchlejšie a povodeň je teda na tokoch rýchlejšia a horšie zvládnuteľná.

Potrebujeme predlžiť a spresniť meteorologickú a hydrologickú predpoveď, potrebujeme dobrú prediktívnu a výstražnú službu. T6akú máme v Česku (ČHMÚ) aj na Slovensku (SHMÚ), no vždy je čo zlepšovať. málokto si uvedomuje, že tieto dve organizácie poskytujú dôležité informácie pred povodňou, v jej priebehu i po skončení.

Potrebujeme aj zmeniť hospodárenie v krajine tak, aby sme dlhodobo zadržali viac vody a spomalili odtok v prípade extrémnych zrážok. A potrebujeme dobré protipovodňové opatrenia pevné i mobilné hrádze, suché poldre aj nádrže s dostatočným manipulačným priestorom. nerobím si nárok na úplnosť, ale na nič z toho, čo navrhujem by sme nemali zabúdať. Opatrenia a návrhy treba skôr dopĺňať a rozširovať. Hovorí sa tomu adaptácia.

Psáno 6. června 2013 pro slovenské Hospodárske noviny (vyšlo 11. června 2013)