Slovenská vláda schválila návrh štátneho rozpočtu a verejných rozpočtov na rok 2008 s výhľadom do roku 2010. Interpretácie sú a budú rôzne. Predseda vlády napríklad tvrdí, že prioritou je dotovanie hypotekárnych úverov, zvýšenie príspevku pri narodení prvého dieťaťa, či nižšia DPH na knihy. Faktom však je, že tieto „priority“ predstavujú vo finančnom vyjadrení nepatrný zlomok verejných výdavkov (0,075%).

Čo teda sú a čo nie sú priority? Nechajme prehovoriť čísla, pričom navrhujem rozdelenie jednotlivých výdavkových kapitol do piatich skupín:

Absolútnou prioritou sú tie výdavkové kapitoly, ktoré rastú rýchlejšie, ako štátnym rozpočtom predpokladaný rast HDP, čo znamená, že rastie aj podiel ich výdavkov na HDP.
Relatívnou prioritou sú tie, ktoré rastú pomalšie ako HDP, ale rýchlejšie, ako rast celkových verejných výdavkov, teda ich podiel na verejných výdavkoch rastie.
Stagnáciu až mierny rast dosahujú tie výdavky, ktoré rastú rýchlejšie ako inflácia, ale pomalšie ako celkové verejné výdavky.
Útlm je rast výdavkov nižší ako očakávaná inflácia, teda nominálny rast, ale reálny pokles.
Úpadok je pokles nominálnych výdavkov.

Teda, zhrnuté a podčiarknuté
A. absolútna priorita - rast výdavkov vyšší ako 9,1%
B. relatívna priorita - rast výdavkov v intervale (8,8% - 9,1%)
C. stagnácia až mierny rast - (2,0% – 8,8%)
D. útlm - (0 – 2,0%)
F. úpadok (absolútny pokles verejných výdavkov)

Absolútnymi prioritami rozpočtu sú:
1. rezerva vlády +75% (rastie z 200 mil. Sk v roku 2007 na 350 mil. Sk v roku 2008)
2. dotácie do poľnohospodárstva +32,8% (19,534 mld. vs. 25,953 mld.)
3. kultúra +26,3% (4,039 mld. vs. 5,1 mld. Sk)
4. celkové výdavky v poľnohospodárstve +24,8% (23,337 mld. vs. 29,174 mld.)
5. rezerva predsedu vlády +20% (125 mil. vs. 150 mil.)
6. zdravotníctvo +15% (zdroje celkom, vrátane poistného, 87,2 mld. vs. 100,3 mld.), resp. 10,4% (výdavky priamo zo štátneho rozpočtu, 30,098 mld. vs. 33,234 mld.)

Relatívnou prioritou sú len výdavky štátneho rozpočtu, ktoré rastú v roku 2008 oproti roku 2007 o 9,0%. To znamená, že výdavky ostatných zložiek verejných financií rastú pomalšie, ako výdavky štátneho rozpočtu.

Oblasťami stagnácie až mierneho rastu sú:
1. veda a výskum +5,7% (7,063 mld. vs. 7,462 mld., po očistení o prostriedky druhého programovacieho obdobia, s ich započítaním je rast 23,8%, t.j. 7,063 mld. vs. 8,746 mld.)
2. regionálne školstvo +4,4% (34,734 mld. vs. 36,257 mld., avšak len pri výdavkoch štátneho rozpočtu, pri celkových výdavkoch, vrátane samospráv je predpokladaný nárast len 1,8%)
3. diaľnice +4,4% (10,089 mld. vs. 10,534 mld.)
3. vysoké školy +3,7% (13,443 mld. vs. 13,920 mld.)

Útlmovými oblasťami sú:
1. sociálne výdavky +2,0% (výdavky zo štátneho rozpočtu dokonca klesajú z 39,031 mld. na 38,650 mld. celkový nárast je minimálny, len zhruba na úrovni inflácie)
2. regionálne školstvo, celkové verejné výdavky +1,8% (53,162 mld. vs. 54,131 mld.)

Úpadkovou oblasťou je štátna podpora bývania s poklesom výdavkov o 3,1% (6,140 mld. vs. 5,952 mld.)

Toľko suchá reč čísiel, teraz komentár.

Je nad slnko jasnejšie, že priority sú zvolené zle. Reformami vyvolaný rekordný rast ekonomiky nielen umožňuje, ale priam vyžaduje investovať do budúcnosti, teda najmä do vzdelania, vedy, výskumu a infraštruktúry. Vyššie uvedené čísla jasne dokazujú, že namiesto toho sa peniaze prejedajú a míňajú takým spôsobom, ktorý ohrozuje úspešnú budúcnosť krajiny.

Je zarážajúce, neúnosné a dokonca hanebné, ak dotácie do poľnohospodárstva stúpnu medziročne o 6,5 mld. Sk, kým výdavky na vysoké školy o necelých 0,5 mld. Sk a celkové výdavky na základné a stredné školy o necelú jednu miliardu.

Takýto vývoj je v rozpore nielen so zdravým rozumom, ale aj s programovým vyhlásením vlády. V ňom sa hovorí, že vláda chce zvýšiť výdavky vzdelanie, vedu a výskum na úroveň 5% HDP. Aká je realita? Kým v roku 2006 to bolo 4,1%, na budúci rok to bude 3,9% a v roku 2010 dokonca len 3,2%. To tvrdí samotná vláda, keďže súčasťou rozpočtu je aj výhľad do roku 2010.

Klesá podiel výdavkov na vzdelávanie na HDP pri všetkých druhoch škôl. U vysokých je to pokles z 0,8%HDP v roku 2006 na 0,7% v roku 2008 a 0,65% v roku 2010. U vedy a výskumu síce v roku 2008 oproti roku 2007 stúpa podiel výdavkov na HDP z 0,4% na 0,44%, ale len vďaka započítaniu európskych prostriedkov a stále to nedosahuje 0,48% podiel z roku 2006.

Ďalšou podseknutou oblasťou sú diaľnice. Čísla hovoria na rozdiel od vládnej propagandy jasnou rečou. Kým v roku 2005 a 2006 bolo z verejných zdrojov rozpočtovaných na diaľnice 17,6 mld. Sk, resp. 14,8 mld. Sk, v tomto roku je to 10,089 mld. Sk a v budúcom roku 10,534 mld. Sk. Avizované urýchlenie cez diletantsky pripravovaný PPP projekt neprinesie nič okrem predraženia výstavby a ohrozenia stability verejných financií.

Vyššie uvedený prehľad priorít by mohol zvádzať k pozitívnemu hodnoteniu skutočnosti, že medzi absolútnymi prioritami sa nachádza zdravotníctvo a kultúra. Aj tu však treba dodať niektoré súvislosti. Nárast výdavkov v kultúre je naozaj enormný (26,3%, resp. 1,061 mld. Sk), avšak v roku 2007 došlo k poklesu tejto kapitoly o 11,5%, t.j. o viac ako pol miliardy korún.

Čo sa týka zdravotníctva, tam je problémom to, že v dôsledku rušenia reformy zdravotníctva pri absencii akejkoľvek zmysluplnej alternatívy, je nevyhnutným výsledkom horšie fungujúce zdravotníctvo bez ohľadu na to, koľko zdrojov sa do neho napumpuje. Rýchlo rastú dlhy, predlžuje sa čakanie, zhoršuje kvalita zdravotnej starostlivosti, rastie nespokojnosť všetkých, lekárov, sestier, i pacientov. Napriek rastu výdavkov, napriek zníženej DPH na lieky.

Rozpočet odhalil aj ďalšiu bublinu. Avizované znižovanie počtu úradníkov sa nekoná. Predseda vlády už pred rokom ohlasoval znižovanie o 20%. Realita je taká, že v tomto roku nedošlo k žiadnemu znižovaniu a rozpočet na budúci rok počíta s 3% znížením počtu zamestnancov v štátnej správe.

Pred vyše rokom, v rozprave o programovom vyhlásení vlády R. Fica som vyjadril obavu, že najprominentnejšou obeťou politiky tejto vlády sa stane vzdelanie a vzdelanostná ekonomika a spoločnosť. Vôbec ma neteší, že táto moja prognóza sa napĺňa.