Slovensko a operácia Lýbia

Bezpečnostná rada OSN schválila vytvorenie bezletovej zóny nad Lýbiou. Krajiny NATO boli aktívne za vytvorenie zóny, Liga arabských krajín bola tiež za, Rusko a Čína sa zdržali hlasovania, čiže neboli proti. Tým bolo vytvorenie bezletovej zóny medzinárodnoprávne schválené. Západné krajiny hneď nato bezletovú zónu vytvorili a poslali nad Lýbiu lietadlá, ktoré nedovolili lýbijským lietadlám vzlietnuť a útočiť proti povstalcom proti plukovníkovi Kaddáfimu. Ako to už v takých prípadoch býva, zbombardovali v Lýbii zariadenia protivzdušnej obrany a zopár obrnených vozidiel lýbijskej armády.

Operáciu uskutočňujú naši spojenci v Európskej únii a v NATO, ale slovenská armáda sa na operácii nezúčastňuje. Minister obrany Ľubomír Galko povedal na tlačovej konferencii, že nevidí priestor pre spôsobilosti, ktorými disponujú Ozbrojené sily Slovenskej republiky pôsobiť v súčasnej situácii v tejto krajine. Zároveň žiadal nový priestor pre vojenský archív.

Slovensko sa malo na operácii zúčastniť. Ako to, že naše ozbrojené sily nemajú spôsobilosti? Máme predsa nadzvukové stíhačky MiG 29, ktoré sa veľmi dobre hodia na takú úlohu. Bojaschopných je len zopár, ale na našu účasť by stačili. Operácia cieli na odstránenie krvavej diktatúry a nesmeruje proti žiadnym našim zahraničnopolitickým záujmom. Operácia by najlepšie preverila schopnosť našich ozbrojených síl. Práve účasť v ozbrojenom konflikte dokonale preveruje ozbrojené sily. Účasťou na operácii Lýbia sme mohli napraviť svoju reputáciu naštrbenú odmietavým postojom voči finančnej pomoci Grécku. Ak mám ísť ďalej a vyššie, vyhlásením samostatnosti sme prijali zodpovednosť za obranu našej samostatnosti. Nespoliehajme sa, že vstupom do Európskej únie a NATO sme sa tejto zodpovednosti zbavili. Príprava na obranu samostatnosti býva mnohoraká.

Minister obrany zároveň s odmietnutím účasti Slovenska na operácii Lýbia požadoval pre armádu nový archív. Asi máme za ministra obrany archivára.