Výlet do Matry
Na Slovensku sa od nepamäti traduje, že trojvršie na našom štátnom znaku symbolizuje pohoria Tatru, Fatru a Matru. Tatru a Fatru poznáme lebo ich máme na vlastnom území. Matru menej lebo leží na území Maďarska. Slovensko aj Maďarsko sú teraz v Európskej únii, hranice medzi nami padli. Odstránenie hraníc akoby nám priblížilo aj Matru.
Asi 80 ľudí z rôznych končín Slovenska využilo predvečer sviatku sv. Cyrila a Metoda a 4. júla prišli na Modravú horu (maďarský názov Kékes), aby si vlastnými nohami vystúpili na najvyššiu horu Matry. Spojenie Matry s misiou vierozvestcov je voľné, ale veď nešlo o vedeckú expedíciu. Trojvršie na našom znaku tvorí podstavec pre dvojkríž, ten je byzantský a misia bola tiež byzantská. Návštevníci (či pútnici?) zo Slovenska sa schádzali v osade Mátraháza pod Modravou horou. Porozprávali si peripetie ako hľadali smer na maďarských cestách aj ako im pomáhali navigačné prístroje GPS namontované v autách. Tie určite nemali pri sebe solúnski bratia, keď v 9. storočí putovali na Veľkú Moravu. V reštauráciách sa dalo platiť aj eurami napriek gréckej kríze. Čo mladší príchodzí zo Slovenska potom vystúpili na vrchol peši po turistickom chodníku (asi dva kilometre), skôr narodení sa vyviezli autami alebo autobusom. Väčšia výprava z Košíc prišla autobusom. Neplatí to mechanicky. Pokročilá sedemdesiatnička z Bratislavy vyšla z Mátraházy na vrchol peši.
Na vrchole sme sa porozhliadali po okolitých kopcoch a údoliach Matry. Podľa Wikipedie názov Modravá hora pochádza z toho, že pri určitom počasí, v určitom ročnom období pôsobí hora modravo hoci je celá zarastená zelenými stromami. Na vrchole je osadený pamätný kameň. Modravá hora meria 1014 metrov, čo je najmenej z trojvršia na našom znaku.
Z Košíc prišiel na Modravú horu spevokol miestnej Matice slovenskej. Zosúladené speváčky zaspievali všetkým návštevníkom hory slovenskú hymnu a viaceré slovenské hymnické piesne aj iné, napríklad Goralu czy ci nie žaľ. V stánkoch s občerstvením pod vrcholom sme podporili maďarský turistický ruch. Trošku sa pritom politizovalo o rodiacej sa vláde, ale to patrí k veci. Nevedeli sme sa dohodnúť, či Matra predstavuje pravý alebo ľavý vrchol nášho trojvršia. Nasledovala spiatočná cesta do Mátraházy a jazda domov, na východ, stred aj západ. Vracali sme sa s príjemným pocitom z priameho dotyku vlastnými nohami kúska našej kultúrnej identity. Povedali sme si, že o rok to zopakujeme.
Asi 80 ľudí z rôznych končín Slovenska využilo predvečer sviatku sv. Cyrila a Metoda a 4. júla prišli na Modravú horu (maďarský názov Kékes), aby si vlastnými nohami vystúpili na najvyššiu horu Matry. Spojenie Matry s misiou vierozvestcov je voľné, ale veď nešlo o vedeckú expedíciu. Trojvršie na našom znaku tvorí podstavec pre dvojkríž, ten je byzantský a misia bola tiež byzantská. Návštevníci (či pútnici?) zo Slovenska sa schádzali v osade Mátraháza pod Modravou horou. Porozprávali si peripetie ako hľadali smer na maďarských cestách aj ako im pomáhali navigačné prístroje GPS namontované v autách. Tie určite nemali pri sebe solúnski bratia, keď v 9. storočí putovali na Veľkú Moravu. V reštauráciách sa dalo platiť aj eurami napriek gréckej kríze. Čo mladší príchodzí zo Slovenska potom vystúpili na vrchol peši po turistickom chodníku (asi dva kilometre), skôr narodení sa vyviezli autami alebo autobusom. Väčšia výprava z Košíc prišla autobusom. Neplatí to mechanicky. Pokročilá sedemdesiatnička z Bratislavy vyšla z Mátraházy na vrchol peši.
Na vrchole sme sa porozhliadali po okolitých kopcoch a údoliach Matry. Podľa Wikipedie názov Modravá hora pochádza z toho, že pri určitom počasí, v určitom ročnom období pôsobí hora modravo hoci je celá zarastená zelenými stromami. Na vrchole je osadený pamätný kameň. Modravá hora meria 1014 metrov, čo je najmenej z trojvršia na našom znaku.
Z Košíc prišiel na Modravú horu spevokol miestnej Matice slovenskej. Zosúladené speváčky zaspievali všetkým návštevníkom hory slovenskú hymnu a viaceré slovenské hymnické piesne aj iné, napríklad Goralu czy ci nie žaľ. V stánkoch s občerstvením pod vrcholom sme podporili maďarský turistický ruch. Trošku sa pritom politizovalo o rodiacej sa vláde, ale to patrí k veci. Nevedeli sme sa dohodnúť, či Matra predstavuje pravý alebo ľavý vrchol nášho trojvršia. Nasledovala spiatočná cesta do Mátraházy a jazda domov, na východ, stred aj západ. Vracali sme sa s príjemným pocitom z priameho dotyku vlastnými nohami kúska našej kultúrnej identity. Povedali sme si, že o rok to zopakujeme.