Chvála motocyklov
Blíži sa jar a na cestách sa objavia motorizované lastovičky. Niekde budú kľučkovať pomedzi zaparkované autá na prepchatých uliciach, inde na voľných cestách budú sa hnať rýchlo a v zákrutách sa sklonia tak, že jazdci sa budú kolenami takmer dotýkať cesty. Budú to motorkári. Ľudia v autách sú oddelení od vonkajšieho sveta plechom a sklom. Motorkári sa pohybujú v reálnom svete bez umelej priehrady. Vnímajú prirodzený vzduch, nechajú na seba pôsobiť slnko či dážď a jazdia na motorke ponajviac z vášne. Jedni majú dlhé vlasy, iní sú nakrátko ostrihaní, ale na silných motorkách sa vozia iba silní muži. Na slabých mestských motorkách sa vozia zase vynaliezaví muži aj ženy a prichádzajú do práce nabudení jazdou. Silné motorky na voľných cestách predbiehajú autá a pôsobia ako symbol sily a slobody. Na zrazoch motorkárov sedia im na zadnom sedadle atraktívne ženy a ich krivky akoby dopĺňali krivky motocykla.
Na zápase KHL
Priateľ mi poskytol vstupenku na zápas Kontinentálnej hokejovej lige v Bratislave Atlant Mytišči proti Slovanu Bratislava. Tak sa mi podarilo dostať sa na zápas KHL v tomto ročníku. Na vstupenky vo voľnom predaji sa mi nechcelo čakať v rade a aj tak nebola záruka, že by sa na mňa ušlo. Iní priatelia ma inštruovali, ako vôbec treba na štadión ísť, aby som sa nevynímal medzi ostatnými divákmi. Kúpil som si šál Slovan Bratislava a raz – dva razy som potom počas zápasu s ním aj zamával.
I. Valdajský klub 2012
V tomto roku sa Valdajský klub uskutočnil o mesiac neskôr ako obyčajne. Pripomeniem, že VK združuje asi 50 zahraničných účastníkov, systematicky sa zaujímajúcich o Rusko a približne rovnaký počet Rusov z akademických kruhov, novinárov, pracovníkov rôznych poradných orgánov. Schádza sa raz ročne v Rusku, najskôr diskutuje na vytýčenú tému a na záver sa stretáva s poprednými ruskými politikmi, predovšetkým s Vladimírom Putinom.
Zlyhanie ruskej justície v prípade Pussy Riot.
Niektoré médiá a niektorí politici sa priam predbiehajú, aby odsúdili Rusko za odsúdenie skupiny Pussy Riot. Absurdnejší príklad na kritiku Ruska si ťažko možno predstaviť. Vystúpenie bláznivej skupiny v Chráme Krista Spasiteľa v Moskve vo februári tohto roku je samo osebe dosť zlé, ale ich predošlé výčiny dláždia cestu ku vystúpeniu v Chráme Krista Spasiteľa. Najväčším problémom pri opise ich predošlého vyčíňania spočíva v tom, aby redakcia nevybodkovala príliš veľa slov.
Jozef Gabčík – veliteľ, hrdina.
V pondelok 18. júna uplynulo 70 rokov od posledného boja parašutistov, ktorí v Prahe zabili Heydricha a ďalších, ktorí v obsadených Čechách plnili úlohy. Česká vláda pripravila dôstojnú spomienku na posledný boj parašutistov. Ku pravoslávnemu kostolu na Ressslovej ulici v Prahe položili veniec prezident Českej republiky Václav Klaus, predseda vlády Petr Nečas, predsedníčka českého parlamentu Miroslava Němcová a ďalší. Slovenskú vládu zastupoval iba vojenský pridelenec pri slovenskom veľvyslanectve v Prahe. Spontánne sa na spomienke zúčastnil veliteľ pluku špeciálneho určenia slovenskej armády plk. Ľubomír Šebo, Spolok bývalých výsadkárov a ďalšie nevládne organizácie.
Veliteľom komanda, ktoré zabilo Heydricha, bol Slovák Jozef Gabčík. On velil aj poslednému boju výsadkárov v pravoslávnom kostole. Pre slovenského ministra obrany to nebol dostatočný dôvod, aby sa slovenská armáda či vláda dôstojným spôsobom zúčastnila na spomienke. Rovnako ako doteraz si slovenská armáda ani nespomenula prihlásiť sa k poľnému maršalovi Andreasovi Hadíkovi pochovanému vo Futogu v srbskej Vojvodine. Slovenskí ministri obrany si možno myslia, že slovenskí vojaci oprú svoje sebavedomie práve o nich, o ministrov, nie o skutočných slovenských hrdinov z minulosti.
Pri tejto príležitosti je vhodné napísať niekoľko slov o Jozefovi Gabčíkovi. Pri popise atentátu na Heydricha sa zvykne iba zdôrazniť, že Gabčíkov samopal sa zasekol a Heydricha zabil až Kubišov granát. Áno, tak to bolo. Treba však povedať aj druhú stránku veci. Za veliteľa skupiny odporúčali Angličania práve Jozefa Gabčíka vzhľadom na výsledky, ktoré dosahoval počas výcviku v Anglicku. Ešte predtým Jozef Gabčík dobrovoľne odišiel zo Slovenska, zapojil sa do československej armády, prešiel bojiskami vo Francúzsku a v Anglicku sa prihlásil do skupiny, ktorá mala vysielať bojovníkov na územie nepriateľa. Po vysadení v Čechách si ako veliteľ počínal dobre. Lietadlo ich vysadilo na iné miesto, než bolo dohovorené, ale Gabčík prijímal správne rozhodnutia a po kontakte s českými obyvateľmi sa spolu s Kubišom dostali do Prahy pod ochranu českých vlastencov. Keď práve ochrancovia Gabčíka a Kubiša nástojili, aby sa atentát na Heydricha nevykonal, pretože bude mať tragické dôsledky, Gabčík ako veliteľ rozhodol, že má rozkaz a rozkaz splní, ak nebude odvolaný. Nevykonával nič smerom do Londýna, aby rozkaz bol odvolaný. Výber miesta na atentát aj prevedenie atentátu boli dokonalé, až na zlyhanie britského samopalu. Heydricha atentátnici zabili. Jan Kubiš si aj v tej vypätej situácii zachoval rozvahu a správne hodil granát na Heydrichovo auto. Ukrývajúcim sa parašutistom v krypte kostola na Resslovej ulici v Prahe velil Jozef Gabčík. Vojaci bojovali statočne a poslednú guľku si nechali pre seba. Nemci nedostali ani jedného živého. Jozef Gabčík bol správny veliteľ pre tak ťažkú úlohu.
V nemeckej literatúre sa možno dočítať, že v najvyššom nacistickom vedení Heydrich mal povesť človeka, ktorý by raz mohol nastúpiť na miesto Hitlera. Takú povesť si ešte upevnil svojimi zločinmi v Prahe. Preto pri tomto výročí chcem napísať :
som rád, že Heydricha zabili.
Som rád, že ho zabili práve v Prahe.
Som rád, že ho zabili československí vojaci.
Som rád, že veliteľom skupiny, ktorá zabila Heydricha, bol Slovák Jozef Gabčík.
Som hrdý, že vojaci bojovali svoj posledný boj tak, aby ich nepriateľ nedostal živých. Jozef Gabčík, Ján Kubiš a ďalší bojovníci z chrámu na Resslovej ulici v Prahe zostanú našimi národnými hrdinami.
Presuny na ruskej politickej scéne
Rusko má za sebou voľby do Štátnej dumy aj prezidentské. Vyvolali viac emócií ako predošlé, ale nakoniec sa skončili podľa očakávania. V Štátnej dume má najviac poslancov „strana moci“ Jednotné Rusko a prezidentské voľby vyhral s veľkým náskokom Vladimír Putin. Voľby do Štátnej dumy vyvolali demonštrácie v Moskve a väčších mestách. Nakoniec však demonštrácie opadli a pred prezidentskými voľbami ovládli aj ulice v Moskve a veľkých mestách prívrženci Vladimíra Putina. Demonštrácie vyslali o súčasnom Rusku viaceré signály. Ukázal sa organizačný výzvam sociálnych sietí. Prvé demonštrácie zvolávali organizátori cez Facebook, Twitter a ďalšie siete. Monopol vlády na komunikáciu medzi občanmi je silne oslabený a tento proces bude do budúcnosti len napredovať. 90-te roky sú v Rusku zlou značkou a každý politik, ktorý je spojený s účasťou vo vláde v 90-tych rokoch, dostáva automaticky zlé body. „Farebné revolúcie“ v bývalých sovietskych republikách, ako bola Oranžová revolúcia na Ukrajina, revolúcia ruží v Gruzínsku a niektoré ďalšie čo len hroziace vnímajú Rusi ako prenikanie Západu na proruský priestor a nastoľovanie vlády menšiny nad väčšinou. Ak na niekom v Rusku prischne nálepka, že pripravuje farebnú revolúciu v Rusku, znamená to preňho zlé body. Čo aj len propagandistická hrozba farebnej revolúcie v Rusku je schopná zomknúť obyvateľstvo okolo kremeľského vládcu. Toto všetko sa udialo v Rusku od decembra minulého do marca tohto roku a prispelo, že Vladimír Putin vyhral prezidentské voľby bez problémov. Na demonštráciách po voľbách do Štátnej dumy dominovali politici známi z 90-tych rokov. Boris Nemcov, Grigorij Javlinsky, čiastočne aj Vladimír Ryžkov. Opoziční politici z onoho obdobia, predseda komunistov Grigorij Zjuganov a predseda liberálnych demokratov Vladimír Žirinovský nezodpovedajú za chaos, ktorý vtedy v Rusku vládol, ale po dvoch desaťročiach svojej účasti v politike už nepresvedčia, že dokážu nastoliť v Rusku inú vládu, než je súčasná. Grigorij Zjuganov vytvoril v Rusku typ kultivovaného, ale rozhodného komunistu. Každý rok – dva vydáva knihu vtipov, ktoré sa dobre čítajú a azda majú byť odplatou za niekdajšie vtipy o odpovediach Rádia Jerevan. Uznáva parlamentnú demokraciu, ale takmer všetko bolo v Sovietskom zväze lepšie, ako je v súčasnom Rusku. Vladimír Žirinovsky vyletel na ruskej politickej scéne v 90-tych rokoch ako kométa. Používal pojmy niekdajšej ruskej imperiálnej politiky a dokázal osloviť okolo 10% voličov. Žirinovského politický inštinkt patrí v Rusku stále ku špičke. Keď opozícia poriadala po voľbách do Štátnej dumy demonštráciu na Blatnom námestí v Moskve, jedine Žirinovsky dokázal zorganizovať inú demonštráciu svojich prívržencov na Puškinovom námestí v Moskve a z tribúny povedal: „Nie sme ani s Kremľom, ani s tými na Blatnom námestí.
Budúce voľby do Štátnej dumy budú za päť rokov, prezidentské za šesť rokov. Ak v nich chce opozícia uspieť, potrebuje nové myšlienky a pravdepodobne aj nových ľudí. Nestačí výhovorka, že nemajú prístup do médií, ktoré ovláda Kremeľ. Politickí vodcovia sa stávajú vodcami v tých podmienkach, aké v spoločnosti existujú.
Náznaky novej architektúry ruskej politickej scény sa začínajú črtať. V prezidentských voľbách nad očakávanie dobre dopadol Michail Prochorov. Miliardár, tretí najbohatší človek Ruska a nová tvár na ruskej politickej scéne. V prezidentských voľbách mu na začiatku skôr nedávali šance. Kto by v Rusku hlasoval za miliardára, ktorý vlastní v Spojených štátoch profesionálne basketbalové mužstvo New Jersey Nets. Mal však dobrú kampaň a získal bez dvoch stotín 8 % hlasov a tretie miesto v poradí kandidátov. Prochorov oznámil, že si založí politickú stranu a chce trvalo pôsobiť na politickej scéne. Nová strana by mala pravicovo-liberálne zameranie. Môže nahradiť, ale v každom prípade odobrať hlasy doterajšiemu lídrovi pravice, strane Jabloko predsedu Grigorija Javlinského. Prochorov bude odoberať hlasy aj Borisovi Nemcovovi a Vladimírovi Ryžkovovi, ak by sa chceli udržať na politickej scéne.
Ďalším centrom opozičnej politiky sa môže stať výbor občianskych iniciatív (Komitet graždanskych iniciativ), ktoré založil dlhoročný minister financií v ruských vládach, naposledy v Putinovej Alexej Kudrin. Ako minister financií si získal veľkú vážnosť a v r. 2010 získal ocenenie časopisu Euromoney ako najlepší európsky minister financií. V r. 2011 ho však prezident Medvedev vyhodil z vlády. Výbor si kladie za ciel podporu občianskych iniciatív a objavili sa v ňom známe postavy neputinovskej politiky: Igor Jurgens, riaditeľ Ústavu súčasného rozvoja, hlavného think thanku prezidenta Medvedeva. Jevgenij Gondmacher z Ústavu ekonomiky Ruskej akadémie vied, gubernátor kirovskej oblasti Nikita Belych, filmový režisér Julij Gusman a známy televízny publicista Vladimír Pozner. Možno predpokladať, že Kudrinov výbor bude pôsobiť zjednocujúco na ruskú opozíciu prinajmenšom cez peniaze, ktoré pravdepodobne bude schopný zhromažďovať. Na vládnej strane ruského establišmentu prichádzajú zatiaľ správy len o presunoch osvedčených ľudí z doterajších funkcií na iné. Rusko zo staronovým prezidentom Vladimírom Putinom vykročí konsolidovane, ale doterajšie metódy udržania moci budú platiť stále menej a menej.
Odkaz Sviečkovej
Poslednú marcovú nedeľu ma organizátori pozvali na spomienkovú slávnosť pri príležitosti 24.-teho výročia Sviečkovej demonštrácie. Slávnosť sa konala v Bratislave na Hviezdoslavovom námestí za slnečného počasia. Najskôr hrala moderná melodická hudba. Ku prítomným jednej či dvom stovkám ľudí prehovoril bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský, vtedy ešte minister dopravy a podpredseda vlády Ján Figeľ, zástupca usporiadateľského Fóra kresťanských organizácií, herec Štefan Bučko predniesol svoju báseň a prehovoril som aj ja. Slávnosť sa niesla v kultivovanom duchu a nevdojak vyvolávala spomienky a úvahy o pôvodnej Sviečkovej. Požiadavky Sviečkovej oznámené vtedy národnému výboru oslovovali aktívnych katolíkov – požiadavka menovania biskupov na uprázdnené kreslá a náboženské práva, aj občiansku inteligenciu - náboženské práva a občianske slobody. Také bolo v marci 1988 aj zloženie demonštrujúcich. Ženy, modliace sa pred začiatkom demonštrácie v parčíku ruženec, aj mládež odolávajúcu policajným autám a vodným delám. Po demonštrácii napísal Martin M. Šimečka, neskorší šéfredaktor SME, do samizdatovej tlače peknú esej o demonštrácii. Nakoľko si ju pamätám, písal, že prišiel na námestie z kamarátstva ku zvolávateľovi, ale aj na podporu vyhlásených požiadaviek. Bol už mokrý, ale vydržal pod spŕškou vodných diel až do konca ohlásenej doby demonštrácie. V tom to je. Demonštrácia spojila na námestí ľudí, ktorí inak chodia len korektne popri sebe. Spájajúci odkaz demonštrácie zotrváva. Výročie demonštrácie odhlasoval za pamätný deň Slovenskej republiky Mečiarovský parlament v r. 1993. Dovnútra Slovenska Sviečková pôsobí zjednocujúco. Smerom von Sviečková demonštrácia je legitimáciou o príslušnosti k Európe pre celé Slovensko.
Spájajúcu a reprezentatívnu povahu Sviečkovej demonštrácie by bolo vhodné rozvíjať. Kľúčový význam pre úspech Sviečkovej demonštrácie mali štruktúry tajnej cirkvi. Je preto oprávnené, ak na slávnostiach pri výročí demonštrácie budú mať významné slovo zástupcovia dnes už nie tajnej cirkvi. Ale Sviečková demonštrácia sa uskutočnila z podnetu Svetového kongresu Slovákov, čo bola celospoločenská organizácia a na Hviezdoslavovo námestie prišli demonštrovať aj príslušníci až liberálnej inteligencie. Na slávnosti by preto malo zaznieť slovo aj z iného než katolíckeho prostredia. Tak sa naučia oba tieto niekedy až póly slovenskej spoločnosti navzájom sa vážiť. Spájajúci odkaz Sviečkovej demonštrácie bude v nových podmienkach pôsobiť naďalej.
Rusko po voľbách
4. decembra boli v Rusku voľby do Štátnej dumy. Slovenské a české média jasajú, ako ubudlo Putinovej strane Jednotné Rusko 15% hlasov a koľko je v Rusku sťažností na volebné podvody. Nuž, v obrovskom Rusku mohlo byť naozaj veľa volebných podvodov a z Bratislavy sa asi nikto neodváži povedať, že neboli. Treba len pripomenúť, že v každom volebnom okrsku mala každá strana zúčastnená na voľbách svojho člena volebnej komisie a mala právo na dvoch volebných pozorovateľov. Čiže v každom volebnom okrsku mohla mať každá zúčastnená strana tri svoje osoby. Tie mohli byť prítomné pri úvodnom pečatení urien, ako aj pri konečnom spočítavaní hlasov. Keď píšem tento text, nie je známe, že by zástupcovia niektorej zúčastnenej politickej strany vo väčšom rozsahu odmietli podpísať zápisnicu o voľbách. Úbytok hlasov pre Jednotné Rusko naopak nasvedčuje, že voliči sa rozhodovali slobodne a voľby boli demokratické.
Veľmi dôležité je porovnanie výsledkov jednotlivých strán pri minulých voľbách a teraz. Jednotné Rusko malo v r. 2007 64,3% hlasov, teraz 49,5%, čiže mínus približne 15%. Komunistická strana Ruskej federácie mala v minulých voľbách 11,6%, teraz 19,16%, čiže plus približne 7,5 % hlasov. Spravodlivé Rusko malo minule 7,7%, teraz 13,22 %, čiže plus asi 5,5%. Žirinovského Liberálno-demokratická strana Ruska minule 8,1%, teraz 11,66%, čiže plus približne 3,5%, spolu z 15-tich % hlasov, ktoré ubudli Putinovmu Jednotnému Rusku, 11% dostali krajné strany naľavo a napravo. Toto je na jednej strane dôvod na znepokojenie a na druhej strane dôkaz, že Jednotné Rusko je stredová strana. Jednotné Rusko môže v ruských podmienkach najlepšie zabezpečiť pokojný vývoj Ruska a stabilizované vzťahy Ruska s Európskou úniou a prípadne aj Spojenými štátmi. Normálna analýza ruských volieb by mala viesť k tomu, že Slovensko aj Európska únia sa na jednej strane poteší, že Jednotné Rusko získalo predsa len nadpolovičnú väčšinu a na druhej strane bude smútiť, že stratilo 15%. Keď sme pri strate. V ktorej európskej krajine, pri vláde trvajúcej 10 rokov vládnuca strana nestratí hlasy? Slovenské média sú však plné spokojnosti nad tým, že Jednotné Rusko stratilo 15% hlasov a skôr nespokojnosti, že predsa len získalo nadpolovičnú väčšinu. Aká je to potom analýza ruských volieb?
Miláčikom Západu vo voľbách bola strana Jabloko Grigorija Javlinského. Získala 3,5% hlasov. Čo bránilo tým 15-tim % voličom, ktorí odišli od Putina, dať svoj hlas napr. Jobloku? V ruských podmienkach by bolo Jabloko menej nepríjemnou opozičnou stranou Jednotnému Rusku, než je Komunistická strana. Je jedno vysvetlenie, prečo Jabloko nedostalo viac hlasov. Liberálne strany vrátane politikov dnešného Jabloka v 90-tych rokov vládli v Rusku. Priviedli Rusko ku rozvratu a ruských ľudí ku dramatickému prepadu životnej úrovne. Prečo by ich mali Rusi opäť voliť? Medzi opozičnými hlasmi kritizujúcimi v Rusku výsledok volieb sa často vyskytuje hlas Borisa Nemcova. Jeho stranu volebná komisia z akýchsi dôvodov nepripustila k voľbám. Boris Nemcov môže mať dosť dôvodov kritizovať rozhodnutie volebnej komisie a spochybňovať demokratický charakter volieb. Ale keby sa jeho strana zúčastnila na voľbách, brala by hlasy predovšetkým strane Jabloko. Čiže liberálno-pravicové hlasy by sa rozdelili najmenej medzi dve strany.
Vladimír Putin zaviedol v Rusku poriadok, priviedol Rusko do skupiny najrýchlejšie sa rozvíjajúcich ekonomík sveta (BRICS) zvýšil životnú úroveň v Rusku najmenej na 2-násobok. Isteže sa mnoho Rusov môže už cítiť z Putina unavených. Lepšia alternatíva v Rusku sa však zatiaľ neobjavila.
Pokrok nevidí rodinu jako temnou sluj a ženu jako předmět. Prosazuje se ale jen těžce
Overtonovo okno a politika
Vondráček papouškuje Lavrova, Babiš štve "naše lidi" proti uprchlíkům. Kreml tleská
"Nejste v kondici." Vondráček to od Pekarové schytal už ve studiu. To byl jen začátek
Jak drahé bude máslo ve válce? To je otázka!
