V pondelok 18. júna uplynulo 70 rokov od posledného boja parašutistov, ktorí v Prahe zabili Heydricha a ďalších, ktorí v obsadených Čechách plnili úlohy. Česká vláda pripravila dôstojnú spomienku na posledný boj parašutistov. Ku pravoslávnemu kostolu na Ressslovej ulici v Prahe položili veniec prezident Českej republiky Václav Klaus, predseda vlády Petr Nečas, predsedníčka českého parlamentu Miroslava Němcová a ďalší. Slovenskú vládu zastupoval iba vojenský pridelenec pri slovenskom veľvyslanectve v Prahe. Spontánne sa na spomienke zúčastnil veliteľ pluku špeciálneho určenia slovenskej armády plk. Ľubomír Šebo, Spolok bývalých výsadkárov a ďalšie nevládne organizácie.
Veliteľom komanda, ktoré zabilo Heydricha, bol Slovák Jozef Gabčík. On velil aj poslednému boju výsadkárov v pravoslávnom kostole. Pre slovenského ministra obrany to nebol dostatočný dôvod, aby sa slovenská armáda či vláda dôstojným spôsobom zúčastnila na spomienke. Rovnako ako doteraz si slovenská armáda ani nespomenula prihlásiť sa k poľnému maršalovi Andreasovi Hadíkovi pochovanému vo Futogu v srbskej Vojvodine. Slovenskí ministri obrany si možno myslia, že slovenskí vojaci oprú svoje sebavedomie práve o nich, o ministrov, nie o skutočných slovenských hrdinov z minulosti.
Pri tejto príležitosti je vhodné napísať niekoľko slov o Jozefovi Gabčíkovi. Pri popise atentátu na Heydricha sa zvykne iba zdôrazniť, že Gabčíkov samopal sa zasekol a Heydricha zabil až Kubišov granát. Áno, tak to bolo. Treba však povedať aj druhú stránku veci. Za veliteľa skupiny odporúčali Angličania práve Jozefa Gabčíka vzhľadom na výsledky, ktoré dosahoval počas výcviku v Anglicku. Ešte predtým Jozef Gabčík dobrovoľne odišiel zo Slovenska, zapojil sa do československej armády, prešiel bojiskami vo Francúzsku a v Anglicku sa prihlásil do skupiny, ktorá mala vysielať bojovníkov na územie nepriateľa. Po vysadení v Čechách si ako veliteľ počínal dobre. Lietadlo ich vysadilo na iné miesto, než bolo dohovorené, ale Gabčík prijímal správne rozhodnutia a po kontakte s českými obyvateľmi sa spolu s Kubišom dostali do Prahy pod ochranu českých vlastencov. Keď práve ochrancovia Gabčíka a Kubiša nástojili, aby sa atentát na Heydricha nevykonal, pretože bude mať tragické dôsledky, Gabčík ako veliteľ rozhodol, že má rozkaz a rozkaz splní, ak nebude odvolaný. Nevykonával nič smerom do Londýna, aby rozkaz bol odvolaný. Výber miesta na atentát aj prevedenie atentátu boli dokonalé, až na zlyhanie britského samopalu. Heydricha atentátnici zabili. Jan Kubiš si aj v tej vypätej situácii zachoval rozvahu a správne hodil granát na Heydrichovo auto. Ukrývajúcim sa parašutistom v krypte kostola na Resslovej ulici v Prahe velil Jozef Gabčík. Vojaci bojovali statočne a poslednú guľku si nechali pre seba. Nemci nedostali ani jedného živého. Jozef Gabčík bol správny veliteľ pre tak ťažkú úlohu.
V nemeckej literatúre sa možno dočítať, že v najvyššom nacistickom vedení Heydrich mal povesť človeka, ktorý by raz mohol nastúpiť na miesto Hitlera. Takú povesť si ešte upevnil svojimi zločinmi v Prahe. Preto pri tomto výročí chcem napísať :
som rád, že Heydricha zabili.
Som rád, že ho zabili práve v Prahe.
Som rád, že ho zabili československí vojaci.
Som rád, že veliteľom skupiny, ktorá zabila Heydricha, bol Slovák Jozef Gabčík.
Som hrdý, že vojaci bojovali svoj posledný boj tak, aby ich nepriateľ nedostal živých. Jozef Gabčík, Ján Kubiš a ďalší bojovníci z chrámu na Resslovej ulici v Prahe zostanú našimi národnými hrdinami.