Slovensko potrebuje politický experiment
Na Slovensku sa prehlbuje absurdná politická kríza. Absurdnosť krízy spočíva v tom, že premiérka hrozí povalením vlastnej vlády kvôli generálnemu prokurátorovi, ktorého pred siedmimi rokmi volila jej vlastná strana.
Pred tromi mesiacmi ešte väčšina obyvateľstva nevedela, aké má právomoci generálny prokurátor. Ostatne to nevie ani doteraz. Okrem azda tuctu zasvätených z vládnych kruhov nikto nevie, prečo je voľba generálneho prokurátora taká dôležitá a prečo by opätovné zvolenie súčasného generálneho prokurátora bolo dostatočným dôvodom na vyvolanie vládnej krízy. Ani autor tohto textu to nevie. Absurdnosti pokračujú. Prokurátor (nie generálny) zastavil trestné stíhanie vo veci nahrávky možno Ficovho hlasu o nelegálnom financovaní volebnej kampane Smeru v r. 2002 bez toho, aby nariadil znalecké dokazovanie na skúmanie hlasu z nahrávky. Ale veď znalecké skúmanie hlasu z nahrávky si môže objednať každý súkromník. Taký znalecký posudok by síce nebol pre políciu a prokuratúru záväzný, ale ak by usvedčoval Róberta Fica, ťažko by ho mohli ignorovať. Ešte je tu prípad Hedvigy Malinovej a vklady vo švajčiarskych bankách, z ktorých mohlo byť financované SDKÚ. V prípade Hedvigy Malinovej ide o hodnotenie doterajších dôkazov a zastavenie tlaku na znalca prof. Petra Labaša. Pri vkladoch vo švajčiarskych bankách, ak by sa na Slovensku začalo trestné stíhanie proti konkrétnej osobe, švajčiarska polícia by poskytla informácie, kto vyberal peniaze z účtov vo švajčiarskych bankách. To by bol dôkaz, ktorý by sa nedal prebiť. O tieto prípady ide v kauze generálneho prokurátora?
Na Slovensku sa vytvorili dva politické tábory, jeden s centrom na stredo-pravej strane, druhý na stredo-ľavej. Oba tábory vedú medzi sebou studenú občiansku vojnu a za účasti médií presviedčajú občanov, že ani len prechodné spojenectvo medzi nimi nie je možné. Táto obojstranná demagógia vytvára stav, že na Slovensku sa nedá vytvoriť pevná vláda. Stredo-ľavý tábor bol doteraz schopný vytvoriť vládu iba za účasti strán, ktoré mu medzinárodne škodili a stredo-pravý iba za účasti vnútorne nestabilných nových strán. Vzájomné nadávanie politikov z oboch táborov tento stav iba prehlbuje. Slovensko tým vrhajú do celkovej politickej nestability. Keby sa aspoň na jedno volebné obdobie vytvorila vláda za účasti hlavných strán z oboch táborov, v súčasných podmienkach Smeru a na druhej strane SDKÚ, či KDH, občania by vedeli, že keď bude zle, strany sú schopné sa spojiť. Zatiaľ ten pocit občania nemajú.
Pred tromi mesiacmi ešte väčšina obyvateľstva nevedela, aké má právomoci generálny prokurátor. Ostatne to nevie ani doteraz. Okrem azda tuctu zasvätených z vládnych kruhov nikto nevie, prečo je voľba generálneho prokurátora taká dôležitá a prečo by opätovné zvolenie súčasného generálneho prokurátora bolo dostatočným dôvodom na vyvolanie vládnej krízy. Ani autor tohto textu to nevie. Absurdnosti pokračujú. Prokurátor (nie generálny) zastavil trestné stíhanie vo veci nahrávky možno Ficovho hlasu o nelegálnom financovaní volebnej kampane Smeru v r. 2002 bez toho, aby nariadil znalecké dokazovanie na skúmanie hlasu z nahrávky. Ale veď znalecké skúmanie hlasu z nahrávky si môže objednať každý súkromník. Taký znalecký posudok by síce nebol pre políciu a prokuratúru záväzný, ale ak by usvedčoval Róberta Fica, ťažko by ho mohli ignorovať. Ešte je tu prípad Hedvigy Malinovej a vklady vo švajčiarskych bankách, z ktorých mohlo byť financované SDKÚ. V prípade Hedvigy Malinovej ide o hodnotenie doterajších dôkazov a zastavenie tlaku na znalca prof. Petra Labaša. Pri vkladoch vo švajčiarskych bankách, ak by sa na Slovensku začalo trestné stíhanie proti konkrétnej osobe, švajčiarska polícia by poskytla informácie, kto vyberal peniaze z účtov vo švajčiarskych bankách. To by bol dôkaz, ktorý by sa nedal prebiť. O tieto prípady ide v kauze generálneho prokurátora?
Na Slovensku sa vytvorili dva politické tábory, jeden s centrom na stredo-pravej strane, druhý na stredo-ľavej. Oba tábory vedú medzi sebou studenú občiansku vojnu a za účasti médií presviedčajú občanov, že ani len prechodné spojenectvo medzi nimi nie je možné. Táto obojstranná demagógia vytvára stav, že na Slovensku sa nedá vytvoriť pevná vláda. Stredo-ľavý tábor bol doteraz schopný vytvoriť vládu iba za účasti strán, ktoré mu medzinárodne škodili a stredo-pravý iba za účasti vnútorne nestabilných nových strán. Vzájomné nadávanie politikov z oboch táborov tento stav iba prehlbuje. Slovensko tým vrhajú do celkovej politickej nestability. Keby sa aspoň na jedno volebné obdobie vytvorila vláda za účasti hlavných strán z oboch táborov, v súčasných podmienkach Smeru a na druhej strane SDKÚ, či KDH, občania by vedeli, že keď bude zle, strany sú schopné sa spojiť. Zatiaľ ten pocit občania nemajú.