Slovensko-ruská spoločnosť usporiadala začiatkom júla pre svojich členov a ďalších záujemcov zájazd smerom na juh. Azimut zájazdu sme vybrali práve preto, že smerom na juh sa nachádza veľa pamätných miest našich dejín a smerom na juh sú zaujímavé miesta už nie iba našej súčasnosti.

Vyrazili sme autobusom z Bratislavy v noci z 30. júna na 1. júla. Ráno sme prišli do srbskej Vojvodiny a neďaleko Nového Sadu do obce Futog. Podľa internetových údajov tam leží pochovaný poľný maršál Andreas Hadík, geniálny vojvodca našich dejín. Žil v 18. storočí (1710 – 1790), kedy Rakúsko a Prusko bojovali o dominanciu v strednej Európe.

Pochádzal z drobnej šľachtickej rodiny zo slovenského Turca. Pôvodne chcel vstúpiť ku jezuitom, ale otec, dôstojník v rakúskej armáde, ho usmernil tiež do armády. Prejavil veľké vojenské nadanie a rýchlo postupoval. Geniálny manéver sa mu podaril v októbri 1757. Pruský kráľ Fridrich II. Veľký vytiahol s celou svojou armádou proti rakúskej armáde. Andrej Hadík to zistil a s jednotkou asi 5000 mužov, zverbovaných zväčša v Turci obchvatom dorazil do Berlína a obsadil mesto. Porazil mestskú posádku a sám stratil iba desať vojakov. Na udržanie mesta mu nestačili vojaci, preto veľmi rýchlo z Berlína odtiahol, ale predtým vymohol od mestskej správy 300 tisíc toliarov pod hrozbou, že inak rozstrieľa stred mesta.

Veľkú časť jeho jednotky tvorili husári, a tak vošiel do viacerých jazykov pojem husársky kúsok. Pôvodne sa týkal obsadenia Berlína Andreasom Hadíkom a jeho vojakmi. Neskôr už ako generál a veliteľ celej rakúskej armády porazil pruskú armádu pod velením princa Heinricha Pruského. V r. 1774 bol povýšený do hodnosti poľného maršala a stal sa prezidentom Dvorskej vojnovej rady, čo zodpovedá dnešnej funkcii ministra obrany. Mária Terézia mu udelila ako odmenu panstvo Futog v dnešnom Srbsku. Zomrel v r. 1790 a vo Futogu je aj pochovaný. Vydali sme sa hľadať jeho hrob.

Nakoniec to nebolo až také ťažké. Pochovaný je v rímsko-katolíckom kostole vo Futogu. Jeho hrobka, hrobka jeho ženy a dcéry je zamurovaná v stene kostola neďaleko od oltára. Na stene je iba tabuľka s jeho menom a dátami narodenia a smrti. Neďaleko do hrobky rodiny Hadíkovej je hrobka ranokresťanského mučeníka svätého Eugena. Farár vo Futogu Anton Kopilovič hovorí dobre po slovensky, navštívil Slovensko a udržuje pietu voči rodine Hadíkovej. V kostole je umiestnený aj obraz poľného maršala a dokonca jeho vojenský širák, ako istý druh relikvie.



Pri hrobke Andreasa Hadíka nič nepripomína jeho väzby na Slovensko. Ministerstvo obrany SR, ale najmä vojenský biskup slovenskej armády by mohli vyvinúť iniciatívu a umiestniť v kostole vo Futogu, alebo aspoň na pozemku kostola, tabuľku, ktorá by signalizovala, že slovenská armáda sa hlási ku odkazu Andreasa Hadíka. Keďže jeho hrobka je v kostole, nápis na tabuľke by musel byť veľmi decentný.

Postáli sme pri hrobke Andreasa Hadíka, niektorí sa pomodlili, iní aspoň v tichu stáli a mysleli na nášho veľkého rodáka.

Naplnení spomienkami na minulosť, na rozličné podoby slovenských dejín, sme nasadli do autobusu a pokračovali do Belehradu.