Nasledujúci deň našej cesty na juh sme strávili v Belehrade. Predpoludním nás prijal na ministerstve pre Kosovo a Metohiu pomocník ministra.

Minister Stefan Bogdanovič práve v ten deň podpísal dohodu s kolegom z Kosova o uľahčení dopravy medzi Srbskom a jeho provinciou, ktorá vyhlásila samostatnosť. Pomocník ministra nám povedal niektoré údaje, ktoré nezapadajú do diktatúry politickej korektnosti slovenských a západných médií. V Kosove zobrali po skončení vojny v r. 1999 Srbom asi 30 tisíc stavieb. V hlavnom meste Kosova Prištine pred vojnou z r. 1999 žilo 40 tisíc Srbov, dnes ich tam žije iba niekoľko desiatok. Albánska väčšina spálila a zničila v Kosove 154 kresťanských kostolov a kláštorov, z nich 9 zapísaných na zozname UNESCO. Z Kosova vyhnali 220 tisíc Srbov a príslušníkov iných národností. Z nich sa doteraz mohlo vrátiť do svojich domov iba 19 a pol tisíc vyhnancov, z toho 8 tisíc Srbov, 8 a pol tisíc Rómov a ďalší ostatní. Západ, ktorý spustil vojnu proti bývalej Juhoslávii, sa zaviazal na umožnenie návratu utečencov. Toto obsahuje aj rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN č. 1244. Medzinárodné orgány, ktoré majú na starosti návrat utečencov, však postupujú byrokraticky pomaly a už dnes je jasné, že návrat utečencov nedosiahnu. Albánci stále fyzicky napádajú Srbov, ktorí sa vrátia, najmä do južných izolovaných srbských enkláv. Pred vojnou žilo v Kosove asi 8 tisíc Chorvátov, dnes asi 600. V horách na juhu Kosova žije etnická skupina Goralov. Tí sa ako – tak držia. Gorali sú jednoducho tvrdí.

Popoludní sme si pozreli belehradskú pevnosť, ktorá bola v minulosti ohniskom bojov medzi kresťanskými armádami a Osmanmi.

Belehrad však nie je mesto zahľadené do minulosti. Asi kilometer dlhá pešia zóna Belehradu večer kypí životom. Je plná ľudí, na ulici vystupujú umelci, reštaurácie, kaviarne alebo značkové obchody pozývajú návštevníkov. Nedávno som sa dočítal, že Belehrad ašpiruje na označenie Paríž Balkánu a na mieste som sa presvedčil, že je to naozaj pravda. O povznesenú náladu ľudí sa možno postaralo aj víťazstvo srbského tenistu Novaka Djokoviča vo Wimbledone. Slovensko je v Srbsku v súčasnosti veľmi populárne. Možno to robí aj slovenský tréner Djokoviča, ale v každom prípade nás Srbi uznávajú, že sme neuznali samostatnosť Kosova.

Povznesenej nálade Belehradu sme sa však nemohli veľmi oddávať, pretože nasledujúce ráno nás čakala cesta ďalej na juh.



Spoločná snímka. Foto autor