Pri návrate z Kosova sme opäť museli prekonať horský hrebeň obkolesujúci celé Kosovo. Tŕpli sme, aby nás na diaľnici cez Belehrad nezastihla dopravná špička, ale dopadlo to dobre. Posledné ubytovanie sme mali v Novom sade. Posledná spoločná večera nášho zájazdu vyústila do slovenských a ruských pesničiek. Mal som pocit, že moderné ruské zhudobnené balady nemajú vo svete páru. Skončili sme až po polnoci, ale ráno sme opäť museli skoro nastúpiť do autobusu a ponáhľať sa do Maďarska, na Modravú horu, najvyšší vrch Matry. Bolo 5. júla, sviatok sv. Cyrila a Metoda a rovnako ako predchádzajúci rok, schádzali sme sa tam ľudia z celého Slovenska na treťom vrchole nášho trojvršia. Na Modravej hore už boli desiatky ľudí z celého Slovenska. Spevácky zbor Matice slovenskej z Košíc rovnako ako minulý rok spieval slovenské národné piesne. Bol to vlastne zvláštny pocit, že členstvo v Európskej únii nám opäť otvorilo cestu na Matru bez toho, aby sme sa museli legitimovať na hraniciach. Zatiaľ ešte nemáme spoločné peniaze, pretože Maďarsko ešte nepristúpilo na euro, ale vo viacerých reštauráciách sa dá platiť už aj eurami. Zdržali sme sa na vrchole takmer dve hodiny, urobili obrat tamojším bufetom a nastúpili sme záverečnú cestu domov. Do Bratislavy sme prišli večer.

Cesta na juh nám priblížila mnohé takmer zabudnuté stránky našich dejín. Priblížila nám problémy Balkánu, kde Východ a Západ stále ešte na seba akoby narážajú. Pred cestou sme ani netušili, aké sympatie má Slovensko medzi Srbmi v Srbsku aj Kosove za to, že nepodľahlo tlaku Západu. Južný azimut zostáva pre Slovensko strategickým.