Už rok nás bombardujú správy z justičného a súvisiaceho prostredia asi tohto typu: vláda a najmä ministerstvo spravodlivosti sa usilujú zosadiť doterajšieho generálneho prokurátora, ale ide to akosi pomaly, Súdna rada podrží predsedu Najvyššieho súdu, ktorý sa vzoprie ministerstvu spravodlivosti, financií a celej vláde, minister vnútra nazve prepustenie mafiána Mellu z väzby fackou spravodlivosti (nie, žeby nemal pravdu), polícia a prokuratúra sa obviňujú z prezradenia krokov na opätovné zaistenie Mellu atď. Správy prezrádzajú úplný nedostatok koordinácie medzi rezortmi spravodlivosti, vnútra a prokuratúrou. Nedostatok idúci postupne až do hádzania si polien pod nohy. Musím konštatovať, že v minulosti to až také zlé nebolo. Rezort spravodlivosti, vnútra aj prokuratúra spravujú svoje oblasti, ktoré sa dotýkajú najmä vo sfére trestného práva. Dosahujú dobré výsledky vtedy, ak navzájom úzko spolupracujú. Dobré výsledky v tom zmysle, že účinne potierajú trestnú činnosť, zločincov dostávajú za mreže a chránia občianske práva. Spolupráca rezortov musí začínať hore. V r. 1998 – 2002 som zastával funkciu ministra spravodlivosti. Raz za štvrťrok sme mávali vtedy koordinačnú poradu minister spravodlivosti, minister vnútra a generálny prokurátor. Porada sa konala na rotačnom princípe. Najlepšia káva sa podávala na ministerstve spravodlivosti. Prerokovali sme otázky, ktoré si vyžadovali spoluprácu nie iba odvodenú z právnych predpisov. Ak chcelo napr. vnútro podniknúť opatrenia na potrenie rozšírenej trestnej činnosti alebo aspoň porušovania predpisov, v predstihu dostalo stanovisko prokuratúry a justičných odborníkov na trestné právo, aké opatrenia možno prijať, aby nenarazili na prokuratúre alebo súdoch. A ďalšie otázky. Tak som mohol vtedy oznámiť, že ministerstvo spravodlivosti považuje za primeraný trest pri dopravných nehodách so smrteľným následkom nepodmienečný trest väzenia pre vinníka nehody a podá mimoriadny opravný prostriedok, ak súd taký trest neuloží. Alebo opatrenia polície na vytlačenie prostitúcie z výpadoviek z miest. Zjednotili sme rozdielne názory pri novelizácii zákonov.
Ako som informovaný, koordinačné porady týchto rezortov sa teraz nekonajú. Nuž, ťažko si ich aj možno predstaviť pri doterajších vzťahoch najmä generálnej prokuratúry a ďalších rezortov. Aj keď záujem štátu by mal byť prvoradý. Výsledkom sú rozpory spomenuté na začiatku. Možno sa osoba generálneho prokurátora čoskoro vyjasní a vzájomné vzťahy všetkých troch rezortov či zložiek sa zlepšia. Ale hlbší problém súčasného stavu justície zostane. Problém spočíva v tom, že justícia je svojou povahou konzervatívna, konzervatívnejšia než priemer spoločnosti. Je to tak dobre. Ak naša spoločnosť prešla za posledných dvadsať rokov od komunizmu cez nacionalizmus ku akémusi globalizmu, nemožno očakávať od justície, že by mala prejsť rovnakú cestu. To by bol oportunizmus. Od justície nemožno požadovať postoje odvodené od jedného ideologického odtieňa momentálnej vládnej koalície. Okrem iných ziel by to bola výzva a ospravedlnenie pre budúcu vládnu koalíciu, aby to isté požadovala pre svoj ideologický odtieň. Každý tlak na náhlu zmenu justície vedie ku polarizácii justície. Polarizovaná justícia jednoducho nefunguje ku spokojnosti spoločnosti.
Takže obnovte koordinačné porady ministerstiev vnútra, spravodlivosti a generálnej prokuratúry. Pre začiatok stačí, ak sa bude prejednávať kvalita podávanej čiernej kávy.