Vláda Ivety Radičovej spojila hlasovanie o eurovale s hlasovaním o dôvere vláde a hlasovaním neprešla. Takéto spojené hlasovanie bolo jediným čestným východiskom z tragikomédie slovenskej vládnej politiky. Povedzme si na rovinu: Slovensko musí schváliť euroval, pretože si nemôže dovoliť postaviť sa proti súčasnej Európskej únii. Hlasovaním proti eurovalu Slovensko stráca hlavných spojencov v Európskej únii, na ktorú sa od Nežnej revolúcie orientovalo. Negatívnym hlasovaním Slovensko vykročilo v ústrety medzinárodnej izolácii. Medzinárodná izolácia by nás poškodila ekonomicky aj politicky. Asi by sme sa trvale neudržali v eurozóne a nemohli by sme počítať s medzinárodnou solidaritou ani v politických otázkach, napr. keď Maďarsko začne stupňovať proti nám svoje požiadavky. Sulíkova strana neponúkala žiadnu náhradu za doterajšie ekonomické a politické väzby, v ktorých sme ukotvení. Sulíkova strana nesie všetky neduhy rýchlo kvasených strán, ktoré sa objavia na slovenskej politickej scéne po každých voľbách. Bolo to Združenie robotníkov, bola to SOP-ka, bolo to ÁNO. Vyleteli v jedných voľbách, pretože sľubovali voličom akési nové riešenia, ale potom sa ukázalo, že postrádajú politickú skúsenosť a ich politická demagógia je veľmi priehľadná. Richard Sulík brojil proti eurovalu, ale neponúkal plán B. Neponúkal model aspoň vylepšovania vzťahov mimo doterajšiu európsku štruktúru pre prípad, ak by nás európska štruktúra chcela vytrestať napr. za pád eurovalu. SaS neponúka ani iné riešenie ekonomické, ak by bolo odplatou za odmietnutie eurovalu napr. priškrtenie investícií na Slovensku. Slovensko musí urýchlene prijať euroval, a to je možné iba vďaka pádu vlády Ivety Radičovej. Predstavitelia zostávajúcich koaličných strán teraz budú musieť ísť kolenačky ku Róbertovi Ficovi a žiadať ho o podporu eurovalu. Príjmu všetky podmienky, ktoré Róbert Fico postaví. Aký zmysel malo eskalovanie napätia na línii pravica – ľavica a častovanie sa urážkami plynule od zostavenia vlády, ak už nespomínam obdobie pred voľbami?

Politici na pravici, ktorí eskalovali napätie proti opozícii, utrpeli porážku. Ani Róbert Fico nebol nevinný, ale udalosti ukazujú, že on si to mohol viac dovoliť, pretože súčasný konflikt vyhral. Politikov vládnej koalície neospravedlňuje ani to, že vládnu politiku v skutočnosti vytvárali mimovládne organizácie. Voličskú podporu dostávajú vo voľbách politické strany a oni svoju zodpovednosť voči voličom nemôžu posúvať na niekoľko desiatok predstaviteľov mimovládnych organizácii, ktorých nikto nevolil.

Pozitívom súčasnej vládnej krízy na Slovensku bude prekonanie striktného delenia na pravicu a ľavicu. Toto delenie je prekonané. Ak by sa ma niekto opýtal, aký je rozdiel medzi pravicovými stranami a ľavicovými, nevedel by som odpovedať. Po voľbách sa s najväčšou pravdepodobnosťou vytvorí vláda Smeru s niektorou alebo niektorými pravicovými stranami. Posilní sa tým demokratický stred a to je dobré. Pravo-ľavá koalícia nebude vládnuť na veky, ale všetci budú vedieť, že taká koalícia je možná a v čase spoločenskej krízy jej vznik bude o to ľahší. Tlač registruje ako najväčší prínos vlády Ivety Radičovej zvýšenie transparentnosti pri riadení štátu a jej prejavom je uverejňovanie hospodárskych zmlúv na internete. Nuž je to dosť málo za neustále hádky vládnej koalície a za nevytvorenie ničoho rukolapného.

Účinkovanie vlády Ivety Radičovej sa dá zhodnotiť tiež iba nerukolapne: Slovensko je o skúsenosť bohatšie.