Internet odstránil jednu z pozostávajúcich hraníc medzi Slovákmi a Čechmi alebo vybudoval ďalší mostík medzi našimi národmi. Na kliknutie do počítača môžeme si navzájom čítať texty, ktoré ten či onen z nás považuje za zaujímavé. Nech rozširujú naše poznatky o svete, aby sme sa v ňom vedeli lepšie orientovať. Srdečne pozdravujem čitateľov v Českej republike.

Americkí politici už dlhšiu dobu vyjadrujú neurčité hrozby voči Iránu, ak neukončí vývoj obohacovania uránu, ktorý možno použiť na mierové účely, ale aj na výrobu atómovej bomby.

Americké neurčité vyhrážky teraz prevzal a vystupňoval francúzsky minister zahraničných vecí Bernard Kouchner. Otvorene povedal, že konflikt s Iránom sa možno bude riešiť prostredníctvom vojny. Francúzsky minister otvorene pomenoval v súčasnosti najväčšiu dilemu Západu. Irán ako jadrová mocnosť je zlá alternatíva a vojenský útok na Irán je tiež zlá alternatíva. Dilema pripadá Stredoeurópanovi nepochopiteľná a iracionálna. K informáciám, ktoré ju pomáhajú chápať, hoci v jej zvrátenej podobe, sa možno dostať v Rusku.

Rusko má k Iránu tradične osobitný vzťah. Z geopolitického hľadiska sú obe krajiny kontinentálnymi krajinami, čo z nich robí spojencov proti morským krajinám ako sú Spojené štáty a Veľká Británia. Rusko a Irán nikdy neviedli proti sebe veľkú vojnu. Rusko by síce nechcelo mať na svojich južných hraniciach Irán vyzbrojený atómovými bombami, ale na druhej strane Rusko pomáha Iránu budovať jadrové stredisko v Buschare. Pri súčasných zhoršujúcich sa vzťahoch medzi Ruskom a USA, Rusko ponecháva tlak na Irán Američanom. Na druhej strane z Iránu plynú do Ruska informácie o poznanie voľnejšie než do iných krajín. Informácie nemusia byť úplne spoľahlivé, ale aspoň naznačujú smer uvažovania súčasného iránskeho vedenia.

Podľa týchto informácií Američania vážne uvažujú o útoku na Irán, aby mu zamedzili výrobu takého množstva obohateného uránu, ktorý stačí na výrobu atómovej bomby. Americká pozemná armáda je už strategicky roztiahnutá do Iraku a Afganistanu, preto Američania nemajú dostatok pozemnej armády, aby zaútočili na Irán aj po zemi. Útok môže byť preto iba letecký. Americké bombardovanie by malo zničiť toľko centrifúg na výrobu obohateného uránu, aby prinajmenšom výrazne oddialilo možnosť výroby iránskej atómovej bomby. Je to paradoxné, ale v iránskom vedení sú ľudia, ktorí si takýto americký útok dokonca želajú. Irán si verí, že americký letecký útok je schopný vydržať.

Aj keď Američania zničia veľa zariadení na výrobu obohateného uránu, všetky nezničia. Americký útok by však umožnil iránskemu vedeniu vydávať svoju odolnosť voči americkým bombám za iránske víťazstvo nad Američanmi. Iránci by v takom prípade ašpirovali na pozíciu lídra moslimského sveta. Politické postavenie Iránu medzi moslimami by neobyčajne vzrástlo. Irán by sa pokúsil využiť túto pozíciu na vypovedanie vojny nie len Spojeným štátom, ale celému Západu. Irán by mohol celkom úspešne zamínovať ústie Perzského zálivu a tým znemožniť vývoz ropy z najbohatších ložísk v Saudskej Arábii, Emirátoch a ďalších krajín v oblasti vrátane Iraku.

Na zablokovanie Perzského zálivu by Iránu stačilo dokonca potopiť v ústi zálivu niekoľko svojich vlastných lodí. Cena ropy v Západnej Európe a v Spojených štátoch by stúpla nad hranicu 100 USD za barel. Takáto cena ropy a primeraná cena zemného plynu by viedli najmä v Západnej Európe k zabrzdeniu hospodárskeho rozvoja. Postavenie lídra moslimského sveta by Irán chcel využiť na vystupňovanie podpory bojovníkom proti spojeneckým silám v Afganistane. V priebehu roka – dvoch by potom mala v Afganistane padnúť Karzajova vláda a vystriedať ju vláda islamských radikálov. Ďalší na rane by bol Pakistan. Irán by vystupňoval podporu moslimských radikálov proti vláde prezidenta Musharrafa. Ak by sa podarilo zvrhnúť prezidenta Musharrafa a nahradiť ho islamským radikálom, Pakistan by sa stal kľúčovou krajinou moslimského reťazca proti Západu.

Pakistan má totiž atómovú bombu. Hospodársky útlm Západu spôsobený drahou energiou a jadrová bomba s raketami, ktoré už dnes majú dolet okolo dvoch – troch tisíc kilometrov by vytvorili nebezpečnú situáciu pre Západ, akej tu od pádu Východného bloku nebolo. Rusko a Čína by konfrontáciu medzi Západom na čele so Spojenými štátmi a Iránom viac menej pasívne pozorovali. Spojeným štátom by pribudlo tretie bojisko – po Iraku a Afganistane Irán a možno aj ďalšie nové ohniská.

Ak sú tieto informácie aspoň čiastočne spoľahlivé, nemožno očakávať od Iránu ústupky pri požiadavkách OSN na zastavenie obohacovania uránu. Naopak, možno očakávať drobné provokácie zo strany Iránu, ako bolo pred časom zajatie skupiny britských vojakov.

Tento scenár sa nemusí uskutočniť, ale je v ňom je veľa prvkov pravdepodobnosti najmä, ak by sa slová francúzskeho ministra o vojne proti Iránu naozaj uskutočnili. Ak by došlo k útoku na Irán, s najväčšou pravdepodobnosťou by sa neuskutočnil pod hlavičkou NATO, ale viedla by ho koalícia ochotných na čele so Spojenými štátmi. Slovensko je malá krajina a nenesie zodpovednosť za globálnu bezpečnosť. V žiadnom prípade by sa Slovensko nemalo zaradiť do koalície ochotných.