II. Valdajský klub 2012
Ekonomika Ruska
Hlavnou témou tohtoročného Valdajského klubu bola ekonomika Ruska do roku 2030. Pre zahraničného účastníka bolo až prekvapujúce, ako sa otvorene a kriticky vyjadrovali predovšetkým ruskí účastníci o ruskej ekonomike a politike. Ďalej budem reprodukovať len niektoré výroky účastníkov Valdajského klubu. Profesor Jevgenij Gavrilenkov z Moskovskej vyššej školy ekonomiky povedal, že ruským ekonomickým problémom je znížiť infláciu aspoň na 2 % ročne ( zatiaľ dosahuje asi 5 % ročne). Inflácia v Rusku musí byť nižšia než tempo rastu, inak sa sociálne a iné problémy nevyriešia. Anton Klepač (pozíciu v Rusku som si nepoznačil) povedal, že tempo rastu vo svete je asi 3 % ročne, ale Rusko zatiaľ toto tempo rastu nedosahuje. Príjmy za ropu a plyn dosahujú asi 21 % ročného rozpočtu. V štátnom rozpočte sa výdavky na vedu krátia na 1 % HDP, výdavky na školstvo z 3,8 % na 3 %. Stredná trieda v Rusku predstavuje asi 26 % obyvateľstva. Rusko zatiaľ nedokáže zvýšiť jej podiel na celkovom počte obyvateľstva. Ak Rusko nezvýši ekonomický rast aspoň na 3 až 4 % HDP za rok, stratí svoje pozície vo svete.
Boris Titov, ombudsman pre podnikateľov povedal, že pre domácich investorov nie je výhodné investovať v Rusku, ak investícia nie je financovaná zo zahraničia. Dostať v Rusku úver z banky znamená zložiť dvakrát viac ako je požadovaná investícia. Korupčná renta sa v Rusku neznižuje. Poľnohospodárstvo dosiahlo v roku 2011 export 22 miliónov ton zrna do zahraničia. Kiril Rogov, výskumník na Gajdarovom inštitúte ekonomickej politiky v Moskve uviedol, že 1/3 obyvateľov Ruska žije v mestách. Leonid Grigoriev, profesor Vyššej školy ekonomiky v Moskve povedal, že štáty BRIX (Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika) sú všetko relatívne bohaté štáty, ale len Rusko má z nich vzdelané celé obyvateľstvo. Je paradoxné, že Rusko investuje do zahraničia naftu, peniaze a ľudí. Iný paradox spočíva v tom, že ruský prezident jazdí po krajine a rieši problémy ľudí. Čo je to za systém? Li Xin, profesor na Šanghajskom Inštitúte medzinárodných štúdií povedal, že v Rusku je obrovská korupcia. Na rozvoj Sibíri potrebuje množstvo pracovných síl, ktoré však nemá. Sergej Alexašenko, profesor na Vyššej škole ekonomiky v Moskve, povedal ,že rast ruskej ekonomiky sa zastavil. Súdy v Rusku nepracujú. Nepracujú ani politické inštitúty. Politický inštitút predpokladá možnosť zmeny lídra. Tá v Rusku nie je.
David Lame, profesor na Emanuele College Cambridge povedal, že v Rusku , Českej republike a na Ukrajine v rokoch 1991 až 2009 klesol súhlas s kapitalizmom. Moskva je mesto s najväčším počtom milionárov na svete. Sergej Glazjev, akademik Ruskej akadémie vied povedal, že Euroázijská únia bola vytvorená v súlade so Svetovou obchodnou organizáciou (WTO) a podľa podobných princípov ako je vytvorená Európska únia. Vzájomný obchod medzi krajinami Euroázijskej únie predstavuje 8 – 9 %, pre Bielorusko až 30 %. V Euroázijskej únii bol založený Euroázijský fond vo výške 10 mld dolárov. John Peed, redaktor anglického časopisu The Economist uviedol, že podobne ako Rusko sú Kanada, Austrália a Brazília štátmi, ktorých ekonomika je založená na prírodných zdrojoch. V takýchto štátoch je dôležitá vláda zákona a práca súdov. Potenciálnymi motormi Ruskej ekonomiky je poľnohospodárstvo a rozvoj Sibíri. Sergej Karaganov, pracovník Ruskej akadémie vied a predseda Valdaiského klubu povedal, že sibírska mládež opúšťa Sibír a sťahuje sa do Moskvy. Viktor Polterovič, pracovník Ruskej akadémie vied, uviedol provokatívnu tézu, že demokracia nie je zdrojom ekonomického rastu a ekonomický zázrak je možné dosiahnuť aj pri korupcii v štáte. Odvolal sa na známu knihu autora Jonatan Moran: Corruption and national ekonomic development. Štandardná stratégia modernizácie však prechádza po stupňoch: -postupná demokratizácia a budovanie inštitúcii; – interaktívna modernizácia a indikatívne plánovanie.
Najkritickejší ku ruskej ekonomike bol generálny riaditeľ Sberbank Herman Greff, člen viacerých ruských vlád v minulosti. Sberbank je najväčšou ruskou štátnou bankou. O Greffovi sa v moskovských kruhoch hovorí, že má dobré vzťahy s Vladimírom Putinom. Sberbank usporiadala pre členov Valdaiského klubu pracovné raňajky, na ktorých Herman Greff, ďalej súčasný minister financií Ruskej federácie Anton Germanovič Silvanov, Elvira Nabiullina, členka minulej ruskej vlády pre ekonomický rozvoj, šéfredaktor Nezavissimej Gazety Konstantin Remčukov a vyšší funkcionári Sberbanky podali veľmi pesimistický pohľad na ekonomický stav Ruska. Hermann Greff sa vlastne stotožnil s tajným hlasovaním členov Valdajského klubu, že Ruská vláda nevie identifikovať ciele svojej hospodárskej politiky a nevie zvoliť vhodné nástroje na ich dosiahnutie. Podľa Hermana Greffa je aktívnou časťou spoločnosti asi 20 % obyvateľstva. Ak chce vláda viesť Rusko dopredu, mala by sa viacej stotožniť s onými dvadsiatimi percentami spoločnosti. To však znamená zmeniť paradigmu riešenia problémov. Priamo povedal, že veľa závisí či Vladimír Putin pochopí tento problém Ruska a zmení doterajší vývoj krajiny. Pripomínam, že Sberbank odkúpila slovenskú pobočku Volksbank a teraz je väčšinovým vlastníkom Volksbanky. Na moju kuloárnu otázku ako stojí Volksbank Slovensko sa vyjadril, že asi dva roky budú potrebovať na reformy. Jaroslav Lisovolik, šéf ruskej pobočky Deutsche bank uviedol, že keď sú vysoké ceny na naftu a plyn, vláda neuskutočňuje reformy, keď sú nízke ceny vláda uskutočňuje reformy. Túto závislosť treba prerušiť. Vláda musí uskutočňovať reformy aj keď sú vysoké ceny na naftu a plyn. Pre rozvoj Ruského hospodárstva nie je dôležitá cena nafty a plynu, ale prísun kapitálu zo zahraničia.
Politika
Ku ruskej politike zazneli taktiež hlasy účastníkov diskusií. Sergej Brilev, redaktor televízie Rossija uviedol ku procesu s Pussy Riot, že čečenský prezident Ramsan Kadyrov sa dal počuť, že keby skupinu Pussy Riot neodsúdili, začal by pochybovať o akcieschopnosti Ruska. Brilev uviedol , že na druhej strane rozsudkom sa legitimizovali fundamentalisti v Rusku. Alexej Muchin, riaditeľ súkromného Centra pre politickú informáciu povedal, že v Rusku je stále neistota o hierarchii moci. Putin by sa mal viac opierať o tvorivú inteligenciu. Rusko sa nepotrebuje rozširovať, Rusko môže aj tak integrovať ľudí. Alexander Rahr, poradca nemeckej vlády pre otázky Ruska povedal, že vzťahy Ruska s EÚ sa zhoršujú. Ak Rusko nasmeruje svoj vývoj mimo Európu, stratí svoju identitu. Inštitúcie, ktoré spájali Rusko a Európu prestanú fungovať. Stredná trieda však nechce žiť mimo Európu. Európska únia je hlavným partnerom Ruska. Rusko a Európska únia navzájom súvisia. Odchod vojsk NATO z Afganistanu bez Ruska by bol veľmi ťažký.
Bezvízový styk medzi Ruskom a EÚ sa vzdialil. Poškodilo mu zavedenie bezvízového styku medzi Srbskom, Čiernou Horou a Európskou úniou. Nemecko je odvtedy zaplavené asi 100 000 Srbmi a Čiernohorcami, ktorí žiadajú o politický azyl.
Bývalý turecký predseda vlády Ahmed Yilmaz kritizoval Putinove vyjadrenie, ktorým podporil zákaz nosenia šatiek v ruských školách. Yilmaz uviedol, že 20 miliónov moslimov v Rusku nezostanú tichou menšinou. Mehdi Sanaei, profesor na univerzite v Teheráne a poslanec Iránskeho parlamentu, povedal, že Rusko má v medzinárodnej politike taktiku, ale nemá stratégiu. Predseda zahraničného výboru Štátnej dumy Alexej Konstantinovič Puškov povedal, že je veľký rozdiel medzi európskym liberalizmom a ruskou ideológiou. Proces s Pussy Riot tento rozdiel znázornil. Rusko nemá záujem vstúpiť do NATO. Rusko nemôže vstúpiť do NATO a zároveň udržiavať dobré vzťahy s Čínou. Svetová úloha USA sa nerozhoduje v Rusku alebo v Číne, ale v Arábii. Riaditeľ prezidentskej administratívy Sergej Ivanov ku konfliktu v Sýrii povedal, že sýrsky prezident Assad je klient Západu, nie Ruska. Opakovane navštevoval západné štáty, ale v Rusku bol iba raz.
Na Valdajskom klube zazneli zaujímavé charakteristiky aj o svetovom vývoji, ale o nich v pokračovaní.
Hlavnou témou tohtoročného Valdajského klubu bola ekonomika Ruska do roku 2030. Pre zahraničného účastníka bolo až prekvapujúce, ako sa otvorene a kriticky vyjadrovali predovšetkým ruskí účastníci o ruskej ekonomike a politike. Ďalej budem reprodukovať len niektoré výroky účastníkov Valdajského klubu. Profesor Jevgenij Gavrilenkov z Moskovskej vyššej školy ekonomiky povedal, že ruským ekonomickým problémom je znížiť infláciu aspoň na 2 % ročne ( zatiaľ dosahuje asi 5 % ročne). Inflácia v Rusku musí byť nižšia než tempo rastu, inak sa sociálne a iné problémy nevyriešia. Anton Klepač (pozíciu v Rusku som si nepoznačil) povedal, že tempo rastu vo svete je asi 3 % ročne, ale Rusko zatiaľ toto tempo rastu nedosahuje. Príjmy za ropu a plyn dosahujú asi 21 % ročného rozpočtu. V štátnom rozpočte sa výdavky na vedu krátia na 1 % HDP, výdavky na školstvo z 3,8 % na 3 %. Stredná trieda v Rusku predstavuje asi 26 % obyvateľstva. Rusko zatiaľ nedokáže zvýšiť jej podiel na celkovom počte obyvateľstva. Ak Rusko nezvýši ekonomický rast aspoň na 3 až 4 % HDP za rok, stratí svoje pozície vo svete.
Boris Titov, ombudsman pre podnikateľov povedal, že pre domácich investorov nie je výhodné investovať v Rusku, ak investícia nie je financovaná zo zahraničia. Dostať v Rusku úver z banky znamená zložiť dvakrát viac ako je požadovaná investícia. Korupčná renta sa v Rusku neznižuje. Poľnohospodárstvo dosiahlo v roku 2011 export 22 miliónov ton zrna do zahraničia. Kiril Rogov, výskumník na Gajdarovom inštitúte ekonomickej politiky v Moskve uviedol, že 1/3 obyvateľov Ruska žije v mestách. Leonid Grigoriev, profesor Vyššej školy ekonomiky v Moskve povedal, že štáty BRIX (Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika) sú všetko relatívne bohaté štáty, ale len Rusko má z nich vzdelané celé obyvateľstvo. Je paradoxné, že Rusko investuje do zahraničia naftu, peniaze a ľudí. Iný paradox spočíva v tom, že ruský prezident jazdí po krajine a rieši problémy ľudí. Čo je to za systém? Li Xin, profesor na Šanghajskom Inštitúte medzinárodných štúdií povedal, že v Rusku je obrovská korupcia. Na rozvoj Sibíri potrebuje množstvo pracovných síl, ktoré však nemá. Sergej Alexašenko, profesor na Vyššej škole ekonomiky v Moskve, povedal ,že rast ruskej ekonomiky sa zastavil. Súdy v Rusku nepracujú. Nepracujú ani politické inštitúty. Politický inštitút predpokladá možnosť zmeny lídra. Tá v Rusku nie je.
David Lame, profesor na Emanuele College Cambridge povedal, že v Rusku , Českej republike a na Ukrajine v rokoch 1991 až 2009 klesol súhlas s kapitalizmom. Moskva je mesto s najväčším počtom milionárov na svete. Sergej Glazjev, akademik Ruskej akadémie vied povedal, že Euroázijská únia bola vytvorená v súlade so Svetovou obchodnou organizáciou (WTO) a podľa podobných princípov ako je vytvorená Európska únia. Vzájomný obchod medzi krajinami Euroázijskej únie predstavuje 8 – 9 %, pre Bielorusko až 30 %. V Euroázijskej únii bol založený Euroázijský fond vo výške 10 mld dolárov. John Peed, redaktor anglického časopisu The Economist uviedol, že podobne ako Rusko sú Kanada, Austrália a Brazília štátmi, ktorých ekonomika je založená na prírodných zdrojoch. V takýchto štátoch je dôležitá vláda zákona a práca súdov. Potenciálnymi motormi Ruskej ekonomiky je poľnohospodárstvo a rozvoj Sibíri. Sergej Karaganov, pracovník Ruskej akadémie vied a predseda Valdaiského klubu povedal, že sibírska mládež opúšťa Sibír a sťahuje sa do Moskvy. Viktor Polterovič, pracovník Ruskej akadémie vied, uviedol provokatívnu tézu, že demokracia nie je zdrojom ekonomického rastu a ekonomický zázrak je možné dosiahnuť aj pri korupcii v štáte. Odvolal sa na známu knihu autora Jonatan Moran: Corruption and national ekonomic development. Štandardná stratégia modernizácie však prechádza po stupňoch: -postupná demokratizácia a budovanie inštitúcii; – interaktívna modernizácia a indikatívne plánovanie.
Najkritickejší ku ruskej ekonomike bol generálny riaditeľ Sberbank Herman Greff, člen viacerých ruských vlád v minulosti. Sberbank je najväčšou ruskou štátnou bankou. O Greffovi sa v moskovských kruhoch hovorí, že má dobré vzťahy s Vladimírom Putinom. Sberbank usporiadala pre členov Valdaiského klubu pracovné raňajky, na ktorých Herman Greff, ďalej súčasný minister financií Ruskej federácie Anton Germanovič Silvanov, Elvira Nabiullina, členka minulej ruskej vlády pre ekonomický rozvoj, šéfredaktor Nezavissimej Gazety Konstantin Remčukov a vyšší funkcionári Sberbanky podali veľmi pesimistický pohľad na ekonomický stav Ruska. Hermann Greff sa vlastne stotožnil s tajným hlasovaním členov Valdajského klubu, že Ruská vláda nevie identifikovať ciele svojej hospodárskej politiky a nevie zvoliť vhodné nástroje na ich dosiahnutie. Podľa Hermana Greffa je aktívnou časťou spoločnosti asi 20 % obyvateľstva. Ak chce vláda viesť Rusko dopredu, mala by sa viacej stotožniť s onými dvadsiatimi percentami spoločnosti. To však znamená zmeniť paradigmu riešenia problémov. Priamo povedal, že veľa závisí či Vladimír Putin pochopí tento problém Ruska a zmení doterajší vývoj krajiny. Pripomínam, že Sberbank odkúpila slovenskú pobočku Volksbank a teraz je väčšinovým vlastníkom Volksbanky. Na moju kuloárnu otázku ako stojí Volksbank Slovensko sa vyjadril, že asi dva roky budú potrebovať na reformy. Jaroslav Lisovolik, šéf ruskej pobočky Deutsche bank uviedol, že keď sú vysoké ceny na naftu a plyn, vláda neuskutočňuje reformy, keď sú nízke ceny vláda uskutočňuje reformy. Túto závislosť treba prerušiť. Vláda musí uskutočňovať reformy aj keď sú vysoké ceny na naftu a plyn. Pre rozvoj Ruského hospodárstva nie je dôležitá cena nafty a plynu, ale prísun kapitálu zo zahraničia.
Politika
Ku ruskej politike zazneli taktiež hlasy účastníkov diskusií. Sergej Brilev, redaktor televízie Rossija uviedol ku procesu s Pussy Riot, že čečenský prezident Ramsan Kadyrov sa dal počuť, že keby skupinu Pussy Riot neodsúdili, začal by pochybovať o akcieschopnosti Ruska. Brilev uviedol , že na druhej strane rozsudkom sa legitimizovali fundamentalisti v Rusku. Alexej Muchin, riaditeľ súkromného Centra pre politickú informáciu povedal, že v Rusku je stále neistota o hierarchii moci. Putin by sa mal viac opierať o tvorivú inteligenciu. Rusko sa nepotrebuje rozširovať, Rusko môže aj tak integrovať ľudí. Alexander Rahr, poradca nemeckej vlády pre otázky Ruska povedal, že vzťahy Ruska s EÚ sa zhoršujú. Ak Rusko nasmeruje svoj vývoj mimo Európu, stratí svoju identitu. Inštitúcie, ktoré spájali Rusko a Európu prestanú fungovať. Stredná trieda však nechce žiť mimo Európu. Európska únia je hlavným partnerom Ruska. Rusko a Európska únia navzájom súvisia. Odchod vojsk NATO z Afganistanu bez Ruska by bol veľmi ťažký.
Bezvízový styk medzi Ruskom a EÚ sa vzdialil. Poškodilo mu zavedenie bezvízového styku medzi Srbskom, Čiernou Horou a Európskou úniou. Nemecko je odvtedy zaplavené asi 100 000 Srbmi a Čiernohorcami, ktorí žiadajú o politický azyl.
Bývalý turecký predseda vlády Ahmed Yilmaz kritizoval Putinove vyjadrenie, ktorým podporil zákaz nosenia šatiek v ruských školách. Yilmaz uviedol, že 20 miliónov moslimov v Rusku nezostanú tichou menšinou. Mehdi Sanaei, profesor na univerzite v Teheráne a poslanec Iránskeho parlamentu, povedal, že Rusko má v medzinárodnej politike taktiku, ale nemá stratégiu. Predseda zahraničného výboru Štátnej dumy Alexej Konstantinovič Puškov povedal, že je veľký rozdiel medzi európskym liberalizmom a ruskou ideológiou. Proces s Pussy Riot tento rozdiel znázornil. Rusko nemá záujem vstúpiť do NATO. Rusko nemôže vstúpiť do NATO a zároveň udržiavať dobré vzťahy s Čínou. Svetová úloha USA sa nerozhoduje v Rusku alebo v Číne, ale v Arábii. Riaditeľ prezidentskej administratívy Sergej Ivanov ku konfliktu v Sýrii povedal, že sýrsky prezident Assad je klient Západu, nie Ruska. Opakovane navštevoval západné štáty, ale v Rusku bol iba raz.
Na Valdajskom klube zazneli zaujímavé charakteristiky aj o svetovom vývoji, ale o nich v pokračovaní.