Valdajský klub lll. 2012
Svetová politika
Témou tohtoročného Valdajského klubu bola ekonomická politika Ruska, ale diskusia sa nevyhla ani svetovým politickým problémom. Budem reprodukovať opäť niektoré výroky účastníkov stretnutia.
Na úvod podal charakteristiku súčasnej politickej krízy ex -prezident Svetovej banky a súčasný poradca niekoľkých predsedov vlád, Jean-Francois Richards. Je autorom uznávanej knihy High noon: 20 Global problems 20 Years to solve them, preloženej do 15-tich jazykov. Vo svojom príspevku sa zaoberal vývojom súčasnej ekonomickej krízy do roku 2030 a ďalej. Jeho pohľad je skôr pesimistický. Za hlavného vinníka krízy považuje bezohľadné finančné hospodárstvo. Svetové hospodárstvo išlo príliš do odbúravania regulácii. Koncom roku 2008 svetový finančný sektor stratil 85% predošlého objemu, čo je 2,8 bilióna dolárov. Priam neuveriteľné ! Svetová ekonomická kríza sa ešte prehĺbi a bude trvať desaťročia. Svetovou finančnou krízou, ktorej koniec zatiaľ ešte nedovidieť, to začalo, ďalšou fázou je starnutie obyvateľstva a kríza zdravotnej starostlivosti. Od roku 2015 sa očakáva znižovanie doterajšej ťažby ropy. Do roku 2025 prekročenie znesiteľných ekologických hraníc a od roku 2035 nebezpečná zmena klímy.
Volker Rűhe, nemecký minister obrany vo vláde kancelára Helmuta Kohla, najskôr uviedol, že zjednotenie Nemecka by nebolo možné v roku 1990, keby Nemecko bolo klasickým národným štátom. Práve preto, že Nemecko nie je klasickým národným štátom, ale je otvorené prisťahovalcom z iných krajín a iných civilizácií, v roku 1990 nikto sa nebál väčšieho Nemecka. Európska únia je úspešná napriek tomu, že je v kríze; nikto ju nechce opustiť. Eurozóna bude musieť byť politicky silnejšia. Francúzsko sa stáva hovorcom južných krajín. Nikde na svete niet podobného projektu ako je Európska únia. Nemecko potrebuje Európsku úniu viac než ktorýkoľvek iný štát.
Profesor Vladimír Popov, emeritný profesor Ruskej ekonomickej školy v Moskve, uviedol, že prebiehajúca ekonomická kríza je osobitná tým, že pokles výroby je väčší ako bol za vojny. Po vojne sa zadlženosť reálneho sektoru hospodárstva nezvýšila, zvýšila sa zadlženosť finančného sektoru. Teraz sa zvýšila zadlženosť aj reálneho sektoru.
Čínsky účastník Yu Hongyun, námestník ministra, pracovník medzinárodného oddelenia Ústredného výboru Komunistickej strany Číny, predseda Čínskeho ústavu pre svetové štúdie uviedol, že štáty sa nemajú vydať na milosť globalizácii. Čína volí cestu vlastných záujmov. Spomalenie výroby považuje za najväčšie riziko svetovej ekonomiky. Svet musí veriť v budúcnosť. Čína vykazuje najväčší hospodársky rast. Stále viac pomáha riešiť svetové problémy. Medzinárodnému menovému fondu Čína poskytla 43 mld. USD, ktoré fond môže poskytnúť na riešenie medzinárodných problémov vo svete. Profesor Boris Porfiriev, riaditeľ Ústavu pre analýzu rizík a menežment, povedal, že alternatívna ekonomika, inými slovami zelená ekonomika, zatiaľ sa podieľa iba 3% na svetovom HDP. Jej podiel však rastie.
Profesor Piotr Dutkiewicz z Carleton univerzity Kanada, začal bonmotom Život je ťažký, ale našťastie krátky. Existujúce svetové inštitúcie neprinášajú nič nové. Skupina G8 je iba diskusným klubom. Skupina G20 vylučuje 120 iných štátov. Kríza zvyčajne prináša nové idey, ale táto zatiaľ nič nepriniesla. Problém spočíva v tom, že skutočná ekonomická moc je vysoko nad jednotlivými štátmi, ale vlády zodpovedajú ľuďom dolu. Podľa neho treba zaviesť systém Bretton Woods ll, čiže obnovu zlatého krytia meny. Regionálne inštitúcie , ako napr. EU, sú inovatívnejšie ako globálne inštitúcie. Rusko je strategický solitus, čiže je osamotené, ale bez neho sa dá máločo urobiť. Na medzinárodnom poli je reaktívne, nie aktívne. Nemá globálnu ideu.
Fiodor Lukjanov, šéfredaktor časopisu Russia in Global affairs, povedal, že ľudia už nechcú žiť s diktátormi v žiadnej krajine. Časom stratí význam BR OSN a stúpne význam Valného zhromaždenia OSN. Na rečnícku otázku, či súčasná kríza zjednotila Východ a Západ, exminister Volker Rűhe odpovedal, že Rusko si začalo viac vážiť Európsku úniu.
Číňan Yu povedal, že kríza bude trvať dlhšie a preto štáty budú musieť viac spolupracovať. V tom zmysle kríza zblíži Východ a Západ. Hĺbka krízy vyžaduje, aby štáty nemysleli len a len o sebe, ale mysleli viac v globálnych rozmeroch. Francúz Jacques Sapir z Parížskej školy sociálnych vied, taktiež zastáva názor, že kríza bude trvať dlhšie a bude sa ešte prehlbovať. Ťažba surovín bude vyžadovať hight-tech technológiu. Ceny nafty a plynu by sa mali regulovať. Medzinárodné inštitúcie by sa nemali regulovať zhora, ale ako neplánovaný výsledok sociálneho konfliktu.
Ktorýsi účastník povedal , že v roku 1913 HDP Ruska predstavovalo 28% HDP USA. V roku 2007 pomer HDP Ruska a USA bol taký istý.
Predseda zahraničného výboru Štátnej dumy Alexej Konstantinovič Puškov povedal, že v budúcom roku Rusko ešte nebude veľmi zvyšovať vojenský rozpočet , ale v rokoch 2014-2017 možno bude. O Sýrskom prezidentovi Assadovi sa vyjadril, že je to klient Západu, nie Ruska. Pred súčasným konfliktom v Sýrii pravidelne navštevoval západné krajiny, ale Rusko azda iba raz.
Pravidelnou súčasťou Valdajského klubu je návšteva kultúrnych vystúpení. V Mariinskom divadle v Sankt Peterburgu sme si pozreli balet Gizelle Adolfa Adana. Videli sme už tradične špičkový ruský balet, ale rešpekt vzbudil už údaj na programovom bločku: teraz prebieha v divadle 230 sezóna, čiže divadlo začalo prevádzku niekedy v 18. storočí.
Nabitý program mi neumožnil večeru v paláci Stroganových na Nevskom prospekte a objednať si biftek Stroganov, tentoraz v súčasnom prevedení. Nabudúce.
Témou tohtoročného Valdajského klubu bola ekonomická politika Ruska, ale diskusia sa nevyhla ani svetovým politickým problémom. Budem reprodukovať opäť niektoré výroky účastníkov stretnutia.
Na úvod podal charakteristiku súčasnej politickej krízy ex -prezident Svetovej banky a súčasný poradca niekoľkých predsedov vlád, Jean-Francois Richards. Je autorom uznávanej knihy High noon: 20 Global problems 20 Years to solve them, preloženej do 15-tich jazykov. Vo svojom príspevku sa zaoberal vývojom súčasnej ekonomickej krízy do roku 2030 a ďalej. Jeho pohľad je skôr pesimistický. Za hlavného vinníka krízy považuje bezohľadné finančné hospodárstvo. Svetové hospodárstvo išlo príliš do odbúravania regulácii. Koncom roku 2008 svetový finančný sektor stratil 85% predošlého objemu, čo je 2,8 bilióna dolárov. Priam neuveriteľné ! Svetová ekonomická kríza sa ešte prehĺbi a bude trvať desaťročia. Svetovou finančnou krízou, ktorej koniec zatiaľ ešte nedovidieť, to začalo, ďalšou fázou je starnutie obyvateľstva a kríza zdravotnej starostlivosti. Od roku 2015 sa očakáva znižovanie doterajšej ťažby ropy. Do roku 2025 prekročenie znesiteľných ekologických hraníc a od roku 2035 nebezpečná zmena klímy.
Volker Rűhe, nemecký minister obrany vo vláde kancelára Helmuta Kohla, najskôr uviedol, že zjednotenie Nemecka by nebolo možné v roku 1990, keby Nemecko bolo klasickým národným štátom. Práve preto, že Nemecko nie je klasickým národným štátom, ale je otvorené prisťahovalcom z iných krajín a iných civilizácií, v roku 1990 nikto sa nebál väčšieho Nemecka. Európska únia je úspešná napriek tomu, že je v kríze; nikto ju nechce opustiť. Eurozóna bude musieť byť politicky silnejšia. Francúzsko sa stáva hovorcom južných krajín. Nikde na svete niet podobného projektu ako je Európska únia. Nemecko potrebuje Európsku úniu viac než ktorýkoľvek iný štát.
Profesor Vladimír Popov, emeritný profesor Ruskej ekonomickej školy v Moskve, uviedol, že prebiehajúca ekonomická kríza je osobitná tým, že pokles výroby je väčší ako bol za vojny. Po vojne sa zadlženosť reálneho sektoru hospodárstva nezvýšila, zvýšila sa zadlženosť finančného sektoru. Teraz sa zvýšila zadlženosť aj reálneho sektoru.
Čínsky účastník Yu Hongyun, námestník ministra, pracovník medzinárodného oddelenia Ústredného výboru Komunistickej strany Číny, predseda Čínskeho ústavu pre svetové štúdie uviedol, že štáty sa nemajú vydať na milosť globalizácii. Čína volí cestu vlastných záujmov. Spomalenie výroby považuje za najväčšie riziko svetovej ekonomiky. Svet musí veriť v budúcnosť. Čína vykazuje najväčší hospodársky rast. Stále viac pomáha riešiť svetové problémy. Medzinárodnému menovému fondu Čína poskytla 43 mld. USD, ktoré fond môže poskytnúť na riešenie medzinárodných problémov vo svete. Profesor Boris Porfiriev, riaditeľ Ústavu pre analýzu rizík a menežment, povedal, že alternatívna ekonomika, inými slovami zelená ekonomika, zatiaľ sa podieľa iba 3% na svetovom HDP. Jej podiel však rastie.
Profesor Piotr Dutkiewicz z Carleton univerzity Kanada, začal bonmotom Život je ťažký, ale našťastie krátky. Existujúce svetové inštitúcie neprinášajú nič nové. Skupina G8 je iba diskusným klubom. Skupina G20 vylučuje 120 iných štátov. Kríza zvyčajne prináša nové idey, ale táto zatiaľ nič nepriniesla. Problém spočíva v tom, že skutočná ekonomická moc je vysoko nad jednotlivými štátmi, ale vlády zodpovedajú ľuďom dolu. Podľa neho treba zaviesť systém Bretton Woods ll, čiže obnovu zlatého krytia meny. Regionálne inštitúcie , ako napr. EU, sú inovatívnejšie ako globálne inštitúcie. Rusko je strategický solitus, čiže je osamotené, ale bez neho sa dá máločo urobiť. Na medzinárodnom poli je reaktívne, nie aktívne. Nemá globálnu ideu.
Fiodor Lukjanov, šéfredaktor časopisu Russia in Global affairs, povedal, že ľudia už nechcú žiť s diktátormi v žiadnej krajine. Časom stratí význam BR OSN a stúpne význam Valného zhromaždenia OSN. Na rečnícku otázku, či súčasná kríza zjednotila Východ a Západ, exminister Volker Rűhe odpovedal, že Rusko si začalo viac vážiť Európsku úniu.
Číňan Yu povedal, že kríza bude trvať dlhšie a preto štáty budú musieť viac spolupracovať. V tom zmysle kríza zblíži Východ a Západ. Hĺbka krízy vyžaduje, aby štáty nemysleli len a len o sebe, ale mysleli viac v globálnych rozmeroch. Francúz Jacques Sapir z Parížskej školy sociálnych vied, taktiež zastáva názor, že kríza bude trvať dlhšie a bude sa ešte prehlbovať. Ťažba surovín bude vyžadovať hight-tech technológiu. Ceny nafty a plynu by sa mali regulovať. Medzinárodné inštitúcie by sa nemali regulovať zhora, ale ako neplánovaný výsledok sociálneho konfliktu.
Ktorýsi účastník povedal , že v roku 1913 HDP Ruska predstavovalo 28% HDP USA. V roku 2007 pomer HDP Ruska a USA bol taký istý.
Predseda zahraničného výboru Štátnej dumy Alexej Konstantinovič Puškov povedal, že v budúcom roku Rusko ešte nebude veľmi zvyšovať vojenský rozpočet , ale v rokoch 2014-2017 možno bude. O Sýrskom prezidentovi Assadovi sa vyjadril, že je to klient Západu, nie Ruska. Pred súčasným konfliktom v Sýrii pravidelne navštevoval západné krajiny, ale Rusko azda iba raz.
Pravidelnou súčasťou Valdajského klubu je návšteva kultúrnych vystúpení. V Mariinskom divadle v Sankt Peterburgu sme si pozreli balet Gizelle Adolfa Adana. Videli sme už tradične špičkový ruský balet, ale rešpekt vzbudil už údaj na programovom bločku: teraz prebieha v divadle 230 sezóna, čiže divadlo začalo prevádzku niekedy v 18. storočí.
Nabitý program mi neumožnil večeru v paláci Stroganových na Nevskom prospekte a objednať si biftek Stroganov, tentoraz v súčasnom prevedení. Nabudúce.