Povodne do strednej Európy patria a sú tu doma. Žijeme v období, ktoré sa vyznačuje nestabilným počasím. Klimatická zmena je mantra, na ktorú nemôžeme zvádzať všetko. Zamýšľam sa nad povodňami v širších, a pre niekoho možno nečakaných súvislostiach.
Prečo tu zase máme povodeň? Na túto jednoduchú otázku existuje jednoduchá odpoveď. V posledných dňoch napršalo v strednej Európe až niekoľko sto milimetrov zrážok za tri až štyri dni, v mnohých oblastiach bola už pôda nasiaknutá vodou z predchádzajúcich miernych dažďov a rýchly odtok vodné toky nezvládli. Je to jednoduchá a jasná schéma, ktorá má dlhodobú platnosť.
Praotec Čech se při svém putování zastavil na hoře Říp a krajina lesů, luk a řek ho zaujala natolik, že se zde i se svou družinou usadil. Rozmanitost zdejší krajiny je podmíněna střídáním ročních období, střídáním různých typů a projevů počasí. Pro mírné klima střední Evropy povodně byly, jsou a budou běžným jevem. V některých obdobích jsou častější a silnější, jindy se vyskytují pouze výjimečně. Velká část české krajiny byla v historii modelována vodou a byla utvářena povodněmi. Ale i člověk se v celé své historii snaží v české kotlině krajinu přizpůsobit svým potřebám. Můžeme tak v historii sledovat nepřetržitý boj člověka s krajinou – změnili jsme lesy a louky na pole a města, měnili jsme vodní toky. Voda je však živel, který se nedá jen tak spoutat. Pro vodu platí totéž co pro oheň, je dobrým sluhou, ale zlým pánem.