Môj štvorročný synovec si často vynucoval pozornosť tým, že neustále ohlasoval rozmaznaným hlasom – „ja sa nudím!“. Snažili sme sa mu vysvetliť, že sa môže hrať buď so svojimi sesternicami alebo si vymyslieť
nejakú zaujímavú hru sám. Že je sám zodpovedný za to, aby sa nenudil a nakoniec, že je neslušné zvaľovať zodpovednosť za svoj pocit nudy na druhých. Výchova detí spočíva aj v tom, aby sme ich naučili vypĺňať si svoj čas a aby nevyžadovali len od druhých, že ich budú zabávať.

Je teda neslušné, ak komentátori prezidentskej kampane znudenými hlasmi oznamujú na celé Slovensko - „my sa nudíme“? Naozaj sa nudia, alebo len nevedia položiť zaujímavé otázky?

Myslím si, že jedno aj druhé a tento dôkaz nevychovanosti prenášajú do celej spoločnosti. Dnes sa zo všetkých kútov Slovenska zborovo ozýva – „sú nudní“!

Na koncerte Richarda Müllera na Pohode dávala veľká časť obecenstva najavo, že očakávajú „žúžo „ a vykrikovali dávno pred vystúpením – „Rišo, donaha“. Keď koncert skončil, počúvala som komentáre okolostojacich ľudí – „nuda, ani sa nevyzliekol, nudila som sa, čakala som niečo viac, prečo sa nechcel vyzliecť?“ Hudba im nestačila, chceli vzrušenie toho typu, ktorý zažili iní na inom koncerte, aby sa mohli pohoršovať a všetkým známym rozprávať – „ja som bol pri tom!“

Ale prečo sa nudia novinári?

Chceli by, aby sa Gašparovič s Bollovou vyzliekli? To asi nie, ale nejaké pohoršenie im aspoň Mikloško s Martinákovou mohli vyrobiť, no nie? Gate im mohli spadnúť, alebo dnes módne akože náhodne obnažený prsník mohol vykuknúť. Hneď by mali nejakú správu, zaujímavú aj pre nich. Lebo inak je zrejme súboj o budúcnosť Slovenska, reprezentovaného aj prezidentskou tvárou, alebo o kvalite nášho súdnictva, či chvalabohu nespochybniteľnej príslušnosti v NATO a v EÚ málo napínavý. Najmä ak ho porovnávame s úžasnými problémami Honzíka alebo aspoň každodennými kontroverznými vyhláseniami Sarkyho. A vôbec, kde sú aspoň topánky?!? Odpoveď na otázku, či bude pre Slovenskú republiku rozhodujúcejšie strategické partnerstvo s Ruskou federáciou, predstavované premiérom Ficom a na jeho trakoch visiacim Gašparovičom alebo európsky dizajnované Slovensko, domov a vlasť všetkých, ktorý tu bývajú, ktorí sa tu narodili, alebo tu chcú s nami byť, je pre mnohých zrejme nudná.

A pritom zdrojom skutočnej nudy môže byť napríklad spôsob vedenia debát kandidátov v našich televíziách. V porovnaní s diskusiami, ktoré vedú špičkoví novinári v poľských televíziách – taký Tomas Lis alebo Monika Olejnik – sa my pozeráme na prvú triedu s prísnou pani učiteľkou, ktorá deti stále zahriakuje– „buďte ticho, teraz odpovedz ty, ty máš pravdu, ty nie a ty sa najprv hlás, odpovedajte rýchlejšie a len na moje otázky, lebo hlavnou osobou debaty som predsa ja. Ja som hlavná hviezda a nie vy“. Zahriaknutí kandidáti nereagujú bezprostredne na seba, skákať do reči a protestovať proti klamstvám je vraj nevychované. Ešte by si mali všetci dať ruky za chrbát ako v základnej škole, keď som bola malá. Bohužiaľ, pokiaľ sa budú naši novinári znudene vyvyšovať nad politikmi, ktorí minimálne nesú osobnú zodpovednosť za všetko, čo povedia, tak sa kňučania typu – „my sa nudíme, vymyslite niečo, čo by nás zabavilo“, nezbavíme. A budeme všetci tým nevychovaným deckom, ktoré otravne vykrikuje – „ja sa nudím“!!

Šancu máme len v tom, že vychováme naše deti v presvedčení, že otravovať svojou nudou druhých je veľmi neslušné. A my, občania, začnime vyžadovať od novinárov, aby sa prestali nudiť a začali nás zásobovať faktami a analýzami a prestali nás otravovať svojimi emóciami. Na ne naozaj nie sme zvedaví!

Napsáno pro server Aktuálně.sk