Je po voľbách na Slovensku a najskôr hľadám ich celkovú charakteristiku. Ponúkam takúto: voľby priniesli výmenu politických táborov pri moci, ale nepriniesli paradigmatickú zmenu vlády. Stredoľavú vládu vystrieda stredopravá. V Európe je to normálne. Medzi Smerom-SĽ a blokom SDKÚ-SaS-KDH-Most-Híd (nemajú výrazne dominujúceho lídra) niet paradigmatických politických rozdielov. Všetci sú za trhové hospodárstvo a rozlišujú sa v nejakých percentách daní a odvodov a v nejakých dôvodoch vyvlastnenia.

Všetci sú za členstvo Slovenska v EÚ a NATO a Smer-SD iba trochu viac vypúšťal proruské signály. To je všetko. Všetci sa rovnako obviňovali z korupcie (mám na mysli iba menované strany). Dokonca Mikuláš Dzurinda musel odstúpiť z kandidátky SDKÚ lebo nebol schopný presvedčivo do volieb vyvrátiť obvinenia Smeru. Slovensko sa voľbami ďalej priblížilo štandartným európskym pomerom a to je dobré. V tom je rozdiel posledných volieb od volieb napr. v roku 1998. Už si to treba len priznať.

Dôležité detaily
Voľby priniesli niektoré dôležité detaily. Vypadlo HZDS, čo je samo o sebe dobré, ale mieša sa mi do hodnotenia trochu smútku. Či sa to komu páči alebo nie, HZDS stálo pri vzniku samostatného Slovenska a smútok vo mne vyvoláva konštatovanie, že táto strana nenašla v sebe za dvadsať rokov schopnosť vnútorne sa obrodiť. Smútok preto, že jej zánik je tak trochu mene-tekel pre moderné Slovensko, ak veríme na ono masarykovské: štáty stoja a padajú s ideami, na ktorých vznikli.

Ďalší detail je iba dobrý. Uspel Most-Híd a prepadla Strana maďarskej koalície. Most-Híd programovo budoval na slovensko-maďarskom porozumení a SMK programovo robila zo seba predĺženú ruku súčasnej vlády v Budapešti. Volebný výsledok týchto „maďarských“ strán hovorí, že maďarská menšina na Slovensku nemá záujem na napätých vzťahoch so Slovákmi a nechce byť riadená z Budapešti. Keď bude Viktor Orbán opäť hovoriť, že sa cíti byť predsedom vlády 15-tich miliónov Maďarov možno mu odporúčať, aby si prečítal výbornú poviedku maďarského spisovateľa Ferenca Karinthyho Vráťte mi školné (za matematiku).

Slovenská národná strana získala 5,08 % hlasov a dostala sa do parlamentu len tak-tak. Strana, ktorá sa odvoláva na Martina Rázusa a ďalších velikánov slovenských dejín, keď je vo vláde, spája slovenskú myšlienku najmä s megakorupciou a s deštruktívnym nadávaním na odporcov. Dôraz je na slove deštruktívnym.

Ideológia
Strany, ktoré idú zostaviť vládu, sú napriek svojej „pravicovosti“ ideologicky rôznorodé. Proti liberálnej SDKÚ a SaS stojí KDH a asi aj Most-Híd (okrem Rudolfa Chmela). Nuž podporu potratov, homo-partnerstvá a slobodné používanie marihuany ťažko možno zlúčiť s odporom proti potratom, homo-partnerstvám a trestnosťou používania marihuany. Naviac opätovné nastolenie zmluvy s Vatikánom o ochrane svedomia, čo ohlásil Ján Figeľ. Iveta Radičová aj Richard Sulík prekvapujúco rýchlo povedali, že zmluva im nerobí problémy. Teraz prináša plody obeť KDH z roku 2006, keď kvôli zmluve opustilo vládu. Všetci vedia, že KDH myslí svoje požiadavky vážne. Okrem toho všetci vedia, že za rohom čaká Robert Fico, ktorému tiež nerobí zmluva o ochrane svedomia problémy. Ideologické rozdiely aj tak zostávajú a čas – aký dlhý? –ukáže, či bude nová koalícia dostatočne pevná.

Otázky formy
Nejde o paradigmatickú zmenu vlády, ale rodiaca sa koalícia tvrdí, že ide. Nové vlády to obyčajne tvrdia. V roku 1998 asi išlo a každý nový minister mal vtedy za úlohu vypracovať čiernu knihu o fungovaní rezortu za predošlej vlády. Autor tohto textu bol vtedy tiež ministrom. Čierne knihy nič neodhalili. Ak v skutočnosti nejde o paradigmatické rozdiely, bolo by v záujme všetkých zúčastnených, aby ku zmene vlády došlo bez prerušenia komunikácie, čiže aby sa stretli, povedali si svoje rozdielne hľadiská a oznámili ich prezidentovi. Komunikáciu ešte budú potrebovať, keď sa ocitnú v ťažkostiach a poslanci začnú meniť tričká. Pri neprerušenej komunikácii by problémy ľahšie prekonávali. Nuž, pri nasledujúcich voľbách.