Správa o ukrajinských voľbách
Siedmeho februára som sa zúčastnil ako medzinárodný pozorovateľ na druhom kole ukrajinských prezidentských volieb. Naša skupina navštívila v Kyjeve asi 9-10 volebných miestností. V jednej volebnej miestnosti som sa potom zúčastnil aj na spočítavaní hlasov. Voľby boli organizačne dobre pripravené. Volebné komisie pozostávali paritne z členov nominovaných jednou a druhou volebnou stranou.
Podľa pôvodného volebného zákona volebná komisia bola uznášaniaschopná, len ak boli pri hlasovaní prítomné 2/3 členov komisie. Pri paritnom zastúpení členov komisie za obe strany stačilo, aby jedna strana stiahla svojich členov volebnej komisie a volebná komisia sa tak stala neuznášaniaschopnou. Práve takúto techniku vraj použil Viktor Juščenko pred piatimi rokmi vo viacerých volebných obvodoch, kde hlasovali prevažne proti nemu. Novela volebného zákona prijatá len štyri dni pred voľbami iba znižovala kvórum pre uznášaniaschopnosť volebnej komisie na obyčajnú väčšinu. Aj tak by jedna strana mohla znemožniť hlasovanie volebnej komisie napr. o schválení zápisníc o počte hlasov v danom volebnom okrsku, ale už sa to stávalo menej pravdepodobným a ťažším.
Demokracia je aj o schopnosti prijímať rozhodnutia. Novela volebného zákona na Ukrajine prijatá tesne pred voľbami prehĺbila schopnosť ukrajinskej demokracie prijímať rozhodnutia. Samotné hlasovanie na Ukrajine obsahuje viac záruk proti zneužitiu, než napr. hlasovanie na Slovensku alebo v Českej republike. Najskôr dohliadajú na odovzdávanie hlasovacích lístkov členovia volebnej komisie za oboch prezidentských kandidátov potom musí každý volič dvakrát podpísať prevzatie volebného lístku. Najskôr vo volebnom zozname podpíše svoju účasť na voľbách. Hlasovací lístok pozostáva z dvoch častí. Na jednej časti volič podpíše prevzatie hlasovacieho lístku. Táto časť je perforáciou oddelená od druhej časti lístku. Po podpise na hornej časti volebná komisia oddelí druhú časť a odovzdá ju voličovi. S touto druhou časťou volič hlasuje tak, že za záclonou lístok označí podľa možností, ktoré pripúšťa zákon, nie je preto možné, aby jedna strana priviedla masovo väčší počet neoprávnených voličov, pretože toto by bolo možné na základe podpisov, alebo naopak chýbajúcich podpisov identifikovať. Po vyznačení hlasovania na lístku za záclonou volič vyjde ku urnám a vhodí do niektorej z nich svoj lístok.
Na priebeh hlasovania dozerajú ešte pozorovatelia za každého kandidáta. Pozorovatelia môžu byť prítomní aj pri sčítaní hlasov a podpisujú zápisnicu o výsledku hlasovania. Čiže zákonnosť hlasovania garantovali na Ukrajine štyri poistky: paritné zloženie volebnej komisie za oboch kandidátov, dva podpisy od každého voliča pri preberaní hlasovacieho lístku a pozorovatelia za každého kandidáta prítomní v hlasovacej miestnosti. Volebné miestnosti sa uzatvárali o 20:00 hod. večer a začalo sa sčítanie hlasov. V Kyjeve, kde naša skupina navštevovala volebné miestnosti pripadalo na jeden volebný okrsok približne 2,5 tisíc voličov. Účasť voličov bola asi 65 %, preto vo všetkých volebných okrskoch boli komisie schopné spočítať hlasy najneskôr do polnoci. Potom odvážali zápisnice na vyšší stupeň administratívy volieb a potom ďalej, až do Ústrednej volebnej komisie.
V pondelok predpoludním však ukrajinské média nehlásili žiadny prípad, že by volebná komisia nebola schopná spočítať hlasy a oznámiť výsledok na vyššiu úroveň. Ak by chcela Júlia Tymošenková napadnúť výsledok volieb na súde, bude to mať ťažké s dokazovaním. Musela by dokázať, prečo jej zástupcovia vo volebnej komisii nenamietali priebeh volieb v danom okrsku, ale naopak podpísali zápisnicu o výsledku hlasovania. Musela by nejakým spôsobom spochybniť podpisy voličov na zozname a na hlasovacích lístkoch. A konečne musela by vysvetliť, prečo jej pozorovatelia vo volebnej miestnosti nehlásili žiadnu nezrovnalosť pri hlasovaní.
Počas volieb bol Kyjev úplne pokojný aj v pondelok predpoludním bol pokojný, popoludní sa začali zhromažďovať prívrženci Viktora Janukoviča pred budovou Ústrednej volebnej komisie. Asi chceli byť pri tom, ak by Ústredná volebná komisia predsa len odhalila nejaké vady hlasovania. V Kyjeve zvíťazila Júlia Tymošenková. Aj v prvom kole tam zvíťazila. Kyjevčania jej síce vo väčšine odovzdali hlas, ale už neboli ochotní ísť za ňu demonštrovať do ulíc, v ktorých bola teplota -10˚C.
Výsledky všetkých hlasovaní na Ukrajine potvrdzujú, že krajina je politicky rozdelená na východ a západ. Zodpovední politici by si to mali uvedomovať a nerobiť politiku, ktorá rozdelenie krajiny ešte prehlbuje. Východ a západ sú schopní sa dohodnúť na rozvíjaní ukrajinského hospodárstva aj na približovaní sa k Európskej únii, ktorá je na Ukrajine populárna. Nedohodnú sa však na vstupe do NATO alebo na radikálnej nacionalistickej politike, ktorú neprijme ruskojazyčné obyvateľstvo. Tieto témy iba prehlbujú rozpoltenosť Ukrajiny. Každý politik, ktorý vnucuje krajine práve tieto témy, či domáci alebo zahraničný, hrá s Ukrajinou cynickú hru.
Podľa pôvodného volebného zákona volebná komisia bola uznášaniaschopná, len ak boli pri hlasovaní prítomné 2/3 členov komisie. Pri paritnom zastúpení členov komisie za obe strany stačilo, aby jedna strana stiahla svojich členov volebnej komisie a volebná komisia sa tak stala neuznášaniaschopnou. Práve takúto techniku vraj použil Viktor Juščenko pred piatimi rokmi vo viacerých volebných obvodoch, kde hlasovali prevažne proti nemu. Novela volebného zákona prijatá len štyri dni pred voľbami iba znižovala kvórum pre uznášaniaschopnosť volebnej komisie na obyčajnú väčšinu. Aj tak by jedna strana mohla znemožniť hlasovanie volebnej komisie napr. o schválení zápisníc o počte hlasov v danom volebnom okrsku, ale už sa to stávalo menej pravdepodobným a ťažším.
Demokracia je aj o schopnosti prijímať rozhodnutia. Novela volebného zákona na Ukrajine prijatá tesne pred voľbami prehĺbila schopnosť ukrajinskej demokracie prijímať rozhodnutia. Samotné hlasovanie na Ukrajine obsahuje viac záruk proti zneužitiu, než napr. hlasovanie na Slovensku alebo v Českej republike. Najskôr dohliadajú na odovzdávanie hlasovacích lístkov členovia volebnej komisie za oboch prezidentských kandidátov potom musí každý volič dvakrát podpísať prevzatie volebného lístku. Najskôr vo volebnom zozname podpíše svoju účasť na voľbách. Hlasovací lístok pozostáva z dvoch častí. Na jednej časti volič podpíše prevzatie hlasovacieho lístku. Táto časť je perforáciou oddelená od druhej časti lístku. Po podpise na hornej časti volebná komisia oddelí druhú časť a odovzdá ju voličovi. S touto druhou časťou volič hlasuje tak, že za záclonou lístok označí podľa možností, ktoré pripúšťa zákon, nie je preto možné, aby jedna strana priviedla masovo väčší počet neoprávnených voličov, pretože toto by bolo možné na základe podpisov, alebo naopak chýbajúcich podpisov identifikovať. Po vyznačení hlasovania na lístku za záclonou volič vyjde ku urnám a vhodí do niektorej z nich svoj lístok.
Na priebeh hlasovania dozerajú ešte pozorovatelia za každého kandidáta. Pozorovatelia môžu byť prítomní aj pri sčítaní hlasov a podpisujú zápisnicu o výsledku hlasovania. Čiže zákonnosť hlasovania garantovali na Ukrajine štyri poistky: paritné zloženie volebnej komisie za oboch kandidátov, dva podpisy od každého voliča pri preberaní hlasovacieho lístku a pozorovatelia za každého kandidáta prítomní v hlasovacej miestnosti. Volebné miestnosti sa uzatvárali o 20:00 hod. večer a začalo sa sčítanie hlasov. V Kyjeve, kde naša skupina navštevovala volebné miestnosti pripadalo na jeden volebný okrsok približne 2,5 tisíc voličov. Účasť voličov bola asi 65 %, preto vo všetkých volebných okrskoch boli komisie schopné spočítať hlasy najneskôr do polnoci. Potom odvážali zápisnice na vyšší stupeň administratívy volieb a potom ďalej, až do Ústrednej volebnej komisie.
V pondelok predpoludním však ukrajinské média nehlásili žiadny prípad, že by volebná komisia nebola schopná spočítať hlasy a oznámiť výsledok na vyššiu úroveň. Ak by chcela Júlia Tymošenková napadnúť výsledok volieb na súde, bude to mať ťažké s dokazovaním. Musela by dokázať, prečo jej zástupcovia vo volebnej komisii nenamietali priebeh volieb v danom okrsku, ale naopak podpísali zápisnicu o výsledku hlasovania. Musela by nejakým spôsobom spochybniť podpisy voličov na zozname a na hlasovacích lístkoch. A konečne musela by vysvetliť, prečo jej pozorovatelia vo volebnej miestnosti nehlásili žiadnu nezrovnalosť pri hlasovaní.
Počas volieb bol Kyjev úplne pokojný aj v pondelok predpoludním bol pokojný, popoludní sa začali zhromažďovať prívrženci Viktora Janukoviča pred budovou Ústrednej volebnej komisie. Asi chceli byť pri tom, ak by Ústredná volebná komisia predsa len odhalila nejaké vady hlasovania. V Kyjeve zvíťazila Júlia Tymošenková. Aj v prvom kole tam zvíťazila. Kyjevčania jej síce vo väčšine odovzdali hlas, ale už neboli ochotní ísť za ňu demonštrovať do ulíc, v ktorých bola teplota -10˚C.
Výsledky všetkých hlasovaní na Ukrajine potvrdzujú, že krajina je politicky rozdelená na východ a západ. Zodpovední politici by si to mali uvedomovať a nerobiť politiku, ktorá rozdelenie krajiny ešte prehlbuje. Východ a západ sú schopní sa dohodnúť na rozvíjaní ukrajinského hospodárstva aj na približovaní sa k Európskej únii, ktorá je na Ukrajine populárna. Nedohodnú sa však na vstupe do NATO alebo na radikálnej nacionalistickej politike, ktorú neprijme ruskojazyčné obyvateľstvo. Tieto témy iba prehlbujú rozpoltenosť Ukrajiny. Každý politik, ktorý vnucuje krajine práve tieto témy, či domáci alebo zahraničný, hrá s Ukrajinou cynickú hru.