Európa začína vymierať. Štatistici vyrátali, že na ženu staršiu ako 15 rokov musí pripadať v priemere najmenej 2,1 narodeného dieťaťa, inak začne spoločnosť vymierať. Ak pripadá na ženu viac detí ako 2,1, spoločnosť rastie. Pravidelné sčítanie obyvateľstva v Európskej únii dokazuje, že vo väčšine členských štátov je podiel narodených detí hlboko pod hranicou 2,1.

Z väčších členských štátov podiel narodených detí na 1 ženu predstavuje v Nemecku 1,36, vo Francúzsku 1,89, v Anglicku 1,82, v Taliansku 1,38, v Španielsku ¬1,41, v Poľsku 1,23. Na Slovensku bol tento podiel v roku 2008 1,25, v Českej republike v rovnakom roku 1,24 (Wikipedia). Pre porovnanie, v islamských krajinách je podiel ďaleko vyšší. V Egypte činí podiel 2,89, v Turecku 2,14 a v Iráne 2,04.

Znižovanie počtu obyvateľov má v každom štáte ďalekosiahle dôsledky. Začína sa rozpadať systém starobných dôchodkov. Na starobné dôchodky nestačia iba peniaze, ktoré si dôchodcovia ušetrili počas práce, prípadne im ich štát strhol na dôchodkové účely, vždy musia prispievať na dôchodky aj generácie, ktoré ešte pracujú. V súčasnosti prispieva na dôchodok jedného dôchodcu napr. na Slovensku ešte približne 6 osôb. Pri klesaní počtu obyvateľov stúpa v spoločnosti podiel dôchodcov a klesá podiel pracujúcich ľudí. Pre dôchodkový systém to znamená, že menej a menej pracujúcich ľudí pripadá na jedného dôchodcu a týmto menej a menej pracujúcim ľuďom treba viac a viac strhávať zo zárobku, ak sa má zachovať úroveň dôchodkov. Ona sa aj tak po čase nezachová, ale aby aspoň klesala pomalšie.

Starnutie obyvateľstva má dramatický dopad na bezpečnosť štátov aj jednotlivých obyvateľov. V srbskej tlači sa už roky uverejňujú štatistiky, ako stúpal podiel albánskeho obyvateľstva v Kosove v porovnaní so Srbmi. U prevažne mohamedánskych Albáncov pripadá viac detí na jednu ženu, než u kresťanských Srbov. Na Slovensku, ale aj v Maďarsku, Rumunsku, v dedinách, kde počet rómskeho obyvateľstva sa vyrovnáva alebo prevyšuje počet nerómskeho obyvateľstva, ľahšie dochádza ku konfliktom, kde národnostná príslušnosť zohráva negatívnu úlohu. Polícia nemá dosť príslušníkov, aby dokázala zaručiť bezpečnosť všetkých občanov. Jedným z vedľajších dôsledkov je vzostup aktivít a podpory obyvateľstva pre krajne pravicové zoskupenia.

Štát sa snaží najmä finančne podporovať prijímanie v rodinách väčšieho počtu detí. Zároveň sa snaží robiť rozdiel medzi riadnymi rodinami a nazvime ich asociálmi. Napriek tomu celá štátna podpora veľký vplyv na demografickú situáciu v štáte nemá. Logickým ďalším krokom by mal byť záujem nielen vlády, ale celej spoločnosti o zistenie, kde sa rodí viac detí a prečo. Možno očakávať, že tam sú naše hospodárske, sociálne a bezpečnostné vyhliadky lepšie.

Štatistiky získané pri pravidelnom sčítaní obyvateľstva dávajú odpoveď. Stručná odpoveď znie, že veriaci občania majú viac detí, než neveriaci. Podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky z posledného sčítania obyvateľov v r. 2001 na počet žien vo veku 15 a viac rokov podľa počtu živonarodených detí a podľa náboženského vyznania pripadá na jednu ženu v priemere v rímsko-katolíckej cirkvi 1,86 dieťaťa, v grécko-katolíckej cirkvi 1,98, v pravoslávnej cirkvi 1,91, v evanjelickej cirkvi a.v. 1,72 a u žien bez vyznania 1,26.

Nemecký časopis Die Politische Meinung z apríla 2008 prináša podobnú štatistiku zo Švajčiarska na základe sčítania obyvateľstva z r. 2000. Výsledky sú podobné. Najviac detí na jednu ženu pripadá u židov (2,06), nasledujú rôzne kresťanské cirkvi a suverénne najmenej detí na ženu pripadá u neveriacich (1,11). Počet detí pripadajúcich na jednu ženu by sa dal zistiť vo všetkých krajinách, kde sa pri sčítaní obyvateľstva uvádza aj náboženská príslušnosť. Počet detí narodených u jednej ženy nedosahuje ani u veriacich žien ukazovateľ 2,1. Vymieranie spoločnosti nezamedzuje, ale robí ho pomalším.

Milovníkovi spoločenských vied dávajú počty narodených detí, pripadajúcich na jednu ženu podľa náboženskej príslušnosti, zaujímavý údaj. V minulom storočí vládol u nás komunizmus a bojoval proti náboženstvu argumentom, že náboženstvo je nevedecké a behom asi dvoch generácii zanikne pod náporom vedeckých objavov. Nakoniec sa ukázalo, že náboženstvu nebolo problémom uznať teóriu Big-bangu o vzniku vesmíru, znečisťovanie životného prostredia alebo satelitnú televíziu, ale komunizmu všetky tieto a ďalšie objavy robili problémy čo aj len ich uznať alebo uplatniť. V minulom storočí sa viedol zápas proti náboženstvu po línii vedy a náboženstvo zápas vyhralo. Vyhraje náboženstvo v tomto storočí zápas o svoju pravdu po línii lásky?