Povodne i požiare sú produktom vysušovania krajiny človekom
Našich susedov zas postihla veľká voda. Na Liberecku hovoria o tisícročnej vode. Ako je to vlastne možné, že v priebehu 13-tich rokoch postihne tisícročná voda trikrát? Niekde je zrada. Tá zrada je podľa mňa v tom, že metóda štatistík pre výpočet veľkej vody je ako čierna skrinka. Tá vám zošrotuje údaje za sledované obdobie a vypľuje výsledok extrémnej zrážky s pravdepodobnosťou opakujúcou sa napríklad raz za 100 resp. 1000 rokov bez toho, aby sme pochopili prečo to tak je.
Ponúkam jeden poznatok, ktorému som pochopil už počas prvej veľkej vody na Morave v roku 1997. Postupne sme to s kolegami rozpracovali do Novej vodnej paradigmy (www.vodnaparadigma.sk). Tieto poznatky zhrniem do krátkeho sumáru v tomto príspevku.
Človek svojimi aktivitami pri využívaní krajiny nevedomo sa zbavuje vody. Zbavovanie sa znamená zmenu energetických tokov v atmosfére tým, že sálavé teplo z vysušenej poškodenej prevažne poľnohospodársko-urbannej krajiny vytláča mraky do hornatých, chladnejších a menej vysušených regiónoch. Vyliatie mrakov spôsobuje nebývalé prívalové dažde s následnými katastrofálnymi povodňami, ako napríklad teraz v Česku. Pripomínam, že všetky tri tisícročné povodne za ostatných 13 rokov vznikli práve v hornatých prihraničných regiónoch Čiech. Prečo to tak je? Ak sa pozrieme do satelitných snímok Čiech i okolitých krajín tak vidíme zalesnené hornaté oblasti v pohraničných oblastiach Čiech, dve rozsiahle poľnohospodársko-urbanne regióny (južná Morava a stred Čiech so stovežatou Prahou) a z druhej strany Čiech rozsiahlu priemyselnú zónu Katovíc i poľnohospodársko-urbannu zónu Drážďan.
Rozsiahle urbanné zóny Čiech, Poľska, Nemecka permanentne zbavované dažďovej vody kanalizáciou spôsobujú, že pôvodná energia Slnka spotrebovaná na výpare vody z krajiny sa teraz vo vysušenej krajine transformuje na citeľné teplo. Odhadujem, že ročne len z urbannej zóny Prahy sa do atmosféry uvoľní cca 100.000 GWh tepla. Toto sálavé teplo vytláča mraky do kopcov a tam za dramatických okolností sa vylejú. Ďalšie státisíce GWh tepla sa uvoľňuje z ďalších odkanalizovaných miest a obcí z Čiech, Poľska i Nemecka. Nuž to zákonite musí narobiť chaos v atmosfére, ktorý sa prejavuje nebývalými extrémnymi zrážkami v horách i suchom bez zrážok v poškodenej krajine.
Vzniká tu otázka, ako je možné, že výskum na takéto zmeny energetických tokov v atmosfére nereflektuje. Nuž akosi sa odovzdali davovej psychóze, že za extrémy počasia môže zvyšovanie skleníkových plynov v atmosfére. Hovorím nahlas, že za extrémy v počasí je vinný človek nie produkciou skleníkových plynov CO2, ale produkciou tepla do atmosféry vplyvom vysušovania krajiny a vedecké tímy by sa mali hlboko zamyslieť, prečo predmetom výskumov nie je sledovanie vplyvu poškodenej krajiny na vytváranie chaosu v atmosfére a výskyt extrémnych zrážok i dlhodobé suchá.
Vzniká ďalšia otázka, či je to riešiteľné, či civilizácia môže žiť bez „pečatenia" zemského povrchu? Áno, je to riešiteľné a veľmi jednoducho. V mestách a obciach treba budovať namiesto drahých a náročných kanalizačných systémov systémy že dažďová voda bude ostávať na strechách budov, bude sa zbierať v parkoch v bioklimatických i dažďových záhradách, bude viac vody ostávať tam kde žijeme a bude sa spotrebovať viac solárnej energie na výpar vody z pretvorenej poľnohospodársko-urbannej krajiny. Tým pádom mraky sa vylejú na väčšiu plochu s menšou intenzitou i menšou výdatnosťou. Tým sa vyhneme katastrofálnym záplavám i suchám. Ak nezmeníme starostlivosť o dažďovú vodu v priebehu 5-tích rokoch, nebudeme stíhať sa presťahovať z nížin do hôr, aby sme si zachránili holý život.
Obraciam sa na občanov, prosím Vás neposielajte dažďovú vodu na hlavy svojim susedom, neohrozujte ich a pokúste sa vo svojom blízkom okolí nechávať podľa možností všetku dažďovú vodu tam kde padne. Voda Vám to vráti tak, že Vám nebude ubližovať, ale bude vám pomáhať!
Michal Kravčík, hydrogeolog
(V roku 1999 bol odmenený Goldmanovou enviromentálnou cenou (www.goldmanprize.org), ktorá sa pokladá za synonynum pre Nobelovu cenu v životnom prostredí. Zároveň i v rámci dalších podporných programov získal pre mvo Ľudia a voda viaceré významné ocenenia, ku ktorým mu osobne blahoželali takí politici ako Bill Clinton, Tony Blair a ďalší. pozn. red.)
Text byl otištěn na smeblog.sk u uveřejněn zde se svolením autora.
Ponúkam jeden poznatok, ktorému som pochopil už počas prvej veľkej vody na Morave v roku 1997. Postupne sme to s kolegami rozpracovali do Novej vodnej paradigmy (www.vodnaparadigma.sk). Tieto poznatky zhrniem do krátkeho sumáru v tomto príspevku.
Človek svojimi aktivitami pri využívaní krajiny nevedomo sa zbavuje vody. Zbavovanie sa znamená zmenu energetických tokov v atmosfére tým, že sálavé teplo z vysušenej poškodenej prevažne poľnohospodársko-urbannej krajiny vytláča mraky do hornatých, chladnejších a menej vysušených regiónoch. Vyliatie mrakov spôsobuje nebývalé prívalové dažde s následnými katastrofálnymi povodňami, ako napríklad teraz v Česku. Pripomínam, že všetky tri tisícročné povodne za ostatných 13 rokov vznikli práve v hornatých prihraničných regiónoch Čiech. Prečo to tak je? Ak sa pozrieme do satelitných snímok Čiech i okolitých krajín tak vidíme zalesnené hornaté oblasti v pohraničných oblastiach Čiech, dve rozsiahle poľnohospodársko-urbanne regióny (južná Morava a stred Čiech so stovežatou Prahou) a z druhej strany Čiech rozsiahlu priemyselnú zónu Katovíc i poľnohospodársko-urbannu zónu Drážďan.
Rozsiahle urbanné zóny Čiech, Poľska, Nemecka permanentne zbavované dažďovej vody kanalizáciou spôsobujú, že pôvodná energia Slnka spotrebovaná na výpare vody z krajiny sa teraz vo vysušenej krajine transformuje na citeľné teplo. Odhadujem, že ročne len z urbannej zóny Prahy sa do atmosféry uvoľní cca 100.000 GWh tepla. Toto sálavé teplo vytláča mraky do kopcov a tam za dramatických okolností sa vylejú. Ďalšie státisíce GWh tepla sa uvoľňuje z ďalších odkanalizovaných miest a obcí z Čiech, Poľska i Nemecka. Nuž to zákonite musí narobiť chaos v atmosfére, ktorý sa prejavuje nebývalými extrémnymi zrážkami v horách i suchom bez zrážok v poškodenej krajine.
Vzniká tu otázka, ako je možné, že výskum na takéto zmeny energetických tokov v atmosfére nereflektuje. Nuž akosi sa odovzdali davovej psychóze, že za extrémy počasia môže zvyšovanie skleníkových plynov v atmosfére. Hovorím nahlas, že za extrémy v počasí je vinný človek nie produkciou skleníkových plynov CO2, ale produkciou tepla do atmosféry vplyvom vysušovania krajiny a vedecké tímy by sa mali hlboko zamyslieť, prečo predmetom výskumov nie je sledovanie vplyvu poškodenej krajiny na vytváranie chaosu v atmosfére a výskyt extrémnych zrážok i dlhodobé suchá.
Vzniká ďalšia otázka, či je to riešiteľné, či civilizácia môže žiť bez „pečatenia" zemského povrchu? Áno, je to riešiteľné a veľmi jednoducho. V mestách a obciach treba budovať namiesto drahých a náročných kanalizačných systémov systémy že dažďová voda bude ostávať na strechách budov, bude sa zbierať v parkoch v bioklimatických i dažďových záhradách, bude viac vody ostávať tam kde žijeme a bude sa spotrebovať viac solárnej energie na výpar vody z pretvorenej poľnohospodársko-urbannej krajiny. Tým pádom mraky sa vylejú na väčšiu plochu s menšou intenzitou i menšou výdatnosťou. Tým sa vyhneme katastrofálnym záplavám i suchám. Ak nezmeníme starostlivosť o dažďovú vodu v priebehu 5-tích rokoch, nebudeme stíhať sa presťahovať z nížin do hôr, aby sme si zachránili holý život.
Obraciam sa na občanov, prosím Vás neposielajte dažďovú vodu na hlavy svojim susedom, neohrozujte ich a pokúste sa vo svojom blízkom okolí nechávať podľa možností všetku dažďovú vodu tam kde padne. Voda Vám to vráti tak, že Vám nebude ubližovať, ale bude vám pomáhať!
Michal Kravčík, hydrogeolog
(V roku 1999 bol odmenený Goldmanovou enviromentálnou cenou (www.goldmanprize.org), ktorá sa pokladá za synonynum pre Nobelovu cenu v životnom prostredí. Zároveň i v rámci dalších podporných programov získal pre mvo Ľudia a voda viaceré významné ocenenia, ku ktorým mu osobne blahoželali takí politici ako Bill Clinton, Tony Blair a ďalší. pozn. red.)
Text byl otištěn na smeblog.sk u uveřejněn zde se svolením autora.