Môže slušne vychovaný človek klamať?
Na otázku „kto klame a prečo“? nie je také jednoduché odpovedať. Klameme už od detstva vtedy, keď nechceme povedať niečo priamo. Keď chceme byť súcitní. V USA platí pravidlo, že doktor je povinný pacientovi oznámiť, že zomrie a to sa považuje za slušnosť, ba priam občiansku povinnosť. Správať sa voči dospelému ako dospelý.
My v Európe sa k chorým a umierajúcim správame skôr ako k malým. Chránime ich pred krutou realitou a klameme im. Pritom to neplatilo vždy. Príchod farára k babke s posledným pomazaním bol na slovenskej dedine po stáročia signálom, že sa lúči so svetom. A ona sa s tým vyrovnala, ako dospelá. Znamená to, že sme dnes na Slovensku menej dospelí? Alebo väčší klamári zo súcitu.
To isté sa týka aj klamstva zo strachu pred očistnou silou pravdy. Možno pod vplyvom autoritatívnych režimov alebo vlád, ktoré trestali nás i našich predkov za dospelosť a slušnosť, sa často automaticky, bez toho, aby sme si to uvedomili, stávame synáčikmi alebo dcéruškami, ktoré očakávajú za pravdu výprask varechou. A to v demokracii, keď si vládu i samosprávy sami volíme. Šíriť porazenecké nálady voči „tým hore“ je preto neslušné, zavádzajúce a klamlivé. Ako dospelí musíme prevziať za naše voľby zodpovednosť. Viete, ako by sa zmenila atmosféra na Slovensku, keby si slušní ľudia – voliči priznali zodpovednosť za zlú voľbu? Nielen, že by sa vyčistila politická scéna, ale jasnejšie by sa vyprofilovali samotní voliči. Dokonca predpokladám, že by niektorí pred voľbami aj porozmýšľali, čo by slušní ľudia mali.
Veľmi neslušné je vedomé predstieranie. Nemyslím tým len „stará chcela mladou býti“, alebo maskovanie pivného brušiska pred húfom mladých dievčat, ale aj prisvojovanie si práce druhých. A teraz nemyslím len toho neslušného pánka - šéfa Rady pre vysielanie a retransmisiu, ktorý ukradol prácu študenta a tým sa „cap stal záhradníkom“, ale všetkých tých, čo si v práci, v školách i v slovenskom parlamente prisvoja bez začervenania napríklad zákon svojho kolegu. Verte, že sa to stáva čím ďalej, tým častejšie. Aké klamstvo a koľká drzosť! Voľakedy sa naši predkovia pravotili najčastejšie o odorané pásy poľa. Budeme sa dnes súdiť o odorané myšlienky? Slušne vychovaní ľudia by sa mali.
My v Európe sa k chorým a umierajúcim správame skôr ako k malým. Chránime ich pred krutou realitou a klameme im. Pritom to neplatilo vždy. Príchod farára k babke s posledným pomazaním bol na slovenskej dedine po stáročia signálom, že sa lúči so svetom. A ona sa s tým vyrovnala, ako dospelá. Znamená to, že sme dnes na Slovensku menej dospelí? Alebo väčší klamári zo súcitu.
To isté sa týka aj klamstva zo strachu pred očistnou silou pravdy. Možno pod vplyvom autoritatívnych režimov alebo vlád, ktoré trestali nás i našich predkov za dospelosť a slušnosť, sa často automaticky, bez toho, aby sme si to uvedomili, stávame synáčikmi alebo dcéruškami, ktoré očakávajú za pravdu výprask varechou. A to v demokracii, keď si vládu i samosprávy sami volíme. Šíriť porazenecké nálady voči „tým hore“ je preto neslušné, zavádzajúce a klamlivé. Ako dospelí musíme prevziať za naše voľby zodpovednosť. Viete, ako by sa zmenila atmosféra na Slovensku, keby si slušní ľudia – voliči priznali zodpovednosť za zlú voľbu? Nielen, že by sa vyčistila politická scéna, ale jasnejšie by sa vyprofilovali samotní voliči. Dokonca predpokladám, že by niektorí pred voľbami aj porozmýšľali, čo by slušní ľudia mali.
Veľmi neslušné je vedomé predstieranie. Nemyslím tým len „stará chcela mladou býti“, alebo maskovanie pivného brušiska pred húfom mladých dievčat, ale aj prisvojovanie si práce druhých. A teraz nemyslím len toho neslušného pánka - šéfa Rady pre vysielanie a retransmisiu, ktorý ukradol prácu študenta a tým sa „cap stal záhradníkom“, ale všetkých tých, čo si v práci, v školách i v slovenskom parlamente prisvoja bez začervenania napríklad zákon svojho kolegu. Verte, že sa to stáva čím ďalej, tým častejšie. Aké klamstvo a koľká drzosť! Voľakedy sa naši predkovia pravotili najčastejšie o odorané pásy poľa. Budeme sa dnes súdiť o odorané myšlienky? Slušne vychovaní ľudia by sa mali.