Konečne sa vyrovnáme Nemcom
Všetci sa dnes na Slovensku rozčuľujú, že Boris Zala, poslanec Národnej rady, nechodí do práce. Ako keby tí, ktorí sedia poslušne po ľavej strane pléna, pracovali a rozumeli, o čo v parlamente ide. Dnes kričíme , aby sa Boris Zala vzdal platu, aby sa nám ospravedlnil a podobne. Áno, aj to by mal urobiť. Ale naozaj sa nikto nezamyslel nad tým, že tento človek, ktorý habká v angličtine a teraz sa rozhodol študovať medzinárodné vzťahy rozoberaním Obamových vystúpení, je už dva a pol roka predsedom nášho zahraničného výboru? Teda druhým človekom v štáte pre zahraničnú politiku Slovenskej republiky?
To, že strana SMER nemá kompetentných ľudí pre zahraničnú problematiku, vieme už od roku 2006. Preto siaha po prominentných diplomatoch, ktorí nemajú pozíciu v politickej strane, čo zase znamená, že „nekecajú“ do tvorby zahraničných koncepcií vlády typu spoločný podnik s Gazpromom alebo širokorozchodná trať.
Dnes ale vieme, že máme prebytok neslušných ľudí.
Prečo neslušných? Lebo to, že Boris Zala dva a pol roka predstieral, že rozumie po anglicky a chodil od jednej zahraničnej konferencie po druhú, je nielen smiešne, ale najmä neslušné. Pán Boris Zala pred mojimi očami obhajoval svojou strašnou angličtinou, čítanou z papiera, ruské záujmy v energetike, ako som o tom otvorene hovorila v parlamente pred viac ako rokom a Boris Zala sa aj verejne priznal, že mu to ešte nejde. A čo? A nič. Niežeby bol jediný, máme v parlamente aj iných dôležitých predsedov výborov, ktorí podchvíľou cestujú v našom zastúpení po svete. Zoznam, kto sa ako dohovorí a kto ako cestuje, je veľmi zaujímavý.
Ale nechať sa zvoliť za predsedu zahraničného výboru!! To je iná káva. Preto je to nielen odsúdeniahodné, ale svedčí to o tom, že aj my máme medzi sebou človiečikov, hodných označenia našich rodných slovenských Münchhausenov (česky baron Prášil). Chodia po konferenciách, občas na nich aj sedia, väčšinou si užívajú diéty a čo sa stane, keď by mali prehovoriť? Idú predsa fajčiť. Poznám dôverne jedného takého.
A samozrejme, teraz príde pointa. Viete, kto nás, opozíciu, škrtá zo zahraničných ciest slovenského parlamentu s odôvodnením, „že nie sme hodni....nie je v záujme NR SR.... musíme šetriť „? Boris Zala.
Poznámka: Opravil jsem chybu ve jméně barona Prášila (v původním německém znění), kterou jsem způsobil já při ověřování transkripce, o něž mne autroka požádala. Paní poslankyni i čtenářům se omlouvám.
To, že strana SMER nemá kompetentných ľudí pre zahraničnú problematiku, vieme už od roku 2006. Preto siaha po prominentných diplomatoch, ktorí nemajú pozíciu v politickej strane, čo zase znamená, že „nekecajú“ do tvorby zahraničných koncepcií vlády typu spoločný podnik s Gazpromom alebo širokorozchodná trať.
Dnes ale vieme, že máme prebytok neslušných ľudí.
Prečo neslušných? Lebo to, že Boris Zala dva a pol roka predstieral, že rozumie po anglicky a chodil od jednej zahraničnej konferencie po druhú, je nielen smiešne, ale najmä neslušné. Pán Boris Zala pred mojimi očami obhajoval svojou strašnou angličtinou, čítanou z papiera, ruské záujmy v energetike, ako som o tom otvorene hovorila v parlamente pred viac ako rokom a Boris Zala sa aj verejne priznal, že mu to ešte nejde. A čo? A nič. Niežeby bol jediný, máme v parlamente aj iných dôležitých predsedov výborov, ktorí podchvíľou cestujú v našom zastúpení po svete. Zoznam, kto sa ako dohovorí a kto ako cestuje, je veľmi zaujímavý.
Ale nechať sa zvoliť za predsedu zahraničného výboru!! To je iná káva. Preto je to nielen odsúdeniahodné, ale svedčí to o tom, že aj my máme medzi sebou človiečikov, hodných označenia našich rodných slovenských Münchhausenov (česky baron Prášil). Chodia po konferenciách, občas na nich aj sedia, väčšinou si užívajú diéty a čo sa stane, keď by mali prehovoriť? Idú predsa fajčiť. Poznám dôverne jedného takého.
A samozrejme, teraz príde pointa. Viete, kto nás, opozíciu, škrtá zo zahraničných ciest slovenského parlamentu s odôvodnením, „že nie sme hodni....nie je v záujme NR SR.... musíme šetriť „? Boris Zala.
Poznámka: Opravil jsem chybu ve jméně barona Prášila (v původním německém znění), kterou jsem způsobil já při ověřování transkripce, o něž mne autroka požádala. Paní poslankyni i čtenářům se omlouvám.