Tak sme si vypočuli hlavu štátu v parlamente. Nebudem sa na mojom blogu o správaní sa rozširovať o tom, čo sme si všetci prečítali v novinách. Prejav o ničom, prednesený nezaujímavo, ako to už len Gašparovič vie. Ale tých poznatkov, ktoré sa pri analyzovaní vystúpenia len tak hrnú!!

Najprv si zmyslel pár hodín pred prejavom, že príde. To samozrejme môže urobiť, najmä keď sa chystá vyhlásiť vojnu alebo výnimočný stav, čo mu umožňuje ústava. Inak by sa mal správať ako slušný človek a ohlásiť sa dostatočne dopredu. Tak, ako to robíme bežne aj v rodine. Možno si myslel, že budeme výskať od radosti, keď ho konečne po rokoch v parlamente uvidíme. Musel byť sklamaný, lebo my sme boli natešení asi tak, ako keď sa vám návšteva ohlási na večeru tri hodiny pred siedmou a vy máte v chladničke akurát utopencov. To bola prvá netaktnosť, ktorej sa prezidentský úrad dopustil. A neospravedlňuje ho ani možnosť, že o tom rozhodol predseda vlády a nie prezident.

Potom nás nechal čakať, čo sa zrejme v jeho ponímaní rovná dôležitosti jeho úradu. Zabudol, že „presnosť je výsada kráľov“. Čakať na seba necháva iba vymaľovaná ženština na príliš vysokých opätkoch a zakomplexovaný mužíček s uhrami na nose. Ostatní sa aspoň ospravedlnia. Ďalšia chyba, ktorá ovplyvnila atmosféru v pléne.

Dvere sa otvorili a dnu vošla dvojica za zvukoch fanfár. Pripomenulo mi to scénu z Pyšnej princeznej. Trubkári trúbia vždy, keď sa objaví cupitajúci kráľ a po chvíli už nevedia, kedy začať a kedy prestať. Veľmi smiešna scéna. A tak isto smiešne pôsobí, keď do parlamentu vojde občiansky prezident a trúby trúbia ako na poplach. Neviem, kto to vymyslel, možno to len odkopírovali z Pražského hradu, ale trvám na tom, že na Slovensku by mal prezident vchádzať do parlamentu normálne, ako občan. Dúfam, že nová prezidentka to zmení a som presvedčená, že poslanci budú voči nej pozornejší. Nakoniec, sú volení voličmi takisto ako prezident a nevytrubujú.

Dvojica sa vydala na druhú stranu sály. Gašparoviča sme vlastne nevideli, lebo ho z pohľadu poslancov zakrýval celým telom predseda parlamentu P. Paška. Neustále mu niečo hovoril, ukazoval rukou, kam má ísť, ako keby nás chcel presvedčiť, že prezident je už taký bezmocný, že si ani nepamätá, kde sedel pred piatimi rokmi.

Ako to malo vyzerať? Normálne sebavedomý prezident by vošiel včas, uprostred sály by sa zastavil a ľahko sa uklonil – čím by určite vyvolal potlesk a prelomil atmosféru nechuti, ktorá parlamentom citeľne krúžila. Za ním dva kroky by na opačnej strane cupkal Paška a nezacláňal ho. Len čo si prezident sadol, už musel vstať, zísť dole a prečítať prejav. Stáva sa, že aj v zahraničí si zvolia prezidenta, ktorý nevie rečniť a je nudný. Majú speechwriterov, takže texty majú aspoň hlavu a pätu, keď už nie myšlienky. Ak návštevu prezidenta v parlamente inicioval Fico, mal zabezpečiť, aby Smer zaplatil slušného literáta, ak prezidentský úrad nemá dosť financií. Ale zdá sa, že Smer nielenže nemá nikoho na zahraničnú politiku, ani vlastného kandidáta na prezidenta,(musí sa uspokojiť so SNSáckym), ale zrejme nemá ani dosť literátov, ktorí by mali úroveň. Iba ak by si mysleli, že referát z tretej výročnej schôdze okresnej organizácie KSS spred tridsiatich rokov stačí. Možno práve také sa im páčia.

Vieme, že Gašparovičovi sa nechce učiť. Ani angličtinu, ani zahraničnú politiku, ani ako má vystupovať. Neprehodil niečo osobné na začiatok, ale hneď sa zahĺbil do textu, ktorý zrejme videl prvýkrát, lebo keď náhodou zdvihol zrak, musel potom hľadať, kde prestal. A to je nevychovanosť. Donútil nás počúvať a nepripravil sa. Tí, ktorí musia sedávať na schôdzach, kde nepripravení ľudkovia trepú hodinu banality, vedia, o čom hovorím.

A nakoniec, nedali si ani tú prácu, aby pripravili roztlieskávačov v radoch koaličných poslancov. Pár sa ich tam určite nájde a potlesk veľa vecí napraví. Prezident a kandidát koalície podával najdôležitejšiu správu svojej prezidentúry a oni sedeli ako myšky. Zmohli sa len na jeden chabý pokus. Zrejme sa nudili tak ako my na druhej strane.

Nemusím dodať, že cestou von zo sály ho zase Paška kryl telom a tak sa s nami nerozlúčil. Ako keby vaši hostia vyšli do predsiene a už sa na vás ani nepozreli, len natiahli kabáty a tresli dverami.

Suma sumárum, náš prezident je nevychovanec a Slovensko nemá protokol - teda normy správania sa – hodný toho mena a ak aj niečo máme, tak sa nedodržiava. Niektorí dospievajúci sa pýšia tým, že neuznávajú príkazy, ale máme aspoň nádej, že z toho vyrastú.
Kedy z toho vyrastieme my?