Keď som pred pol rokom položila ministrovi Maďaričovi v parlamente otázku, koľko bude stáť tá socha Svätopluka na koni, ktorú robí Tibor Bártfay bez toho, aby sa do súťaže mohli zapojiť aj iní výtvarníci, tváril sa, že nevie, o čom hovorím: „A mal by som o tom vedieť?“, spýtal sa a prestieral naivitu. Ale pretože nie je dobrý herec (hoci má VŠMU, kde sa na neho mohlo niečo nalepiť), priam z očí mu kukalo, že vymyslel úžasný propagandistický čin.

Jeho rekonštrukcia nie je ťažká. Hneď na začiatku vládnutia si Fico/Maďarič položili otázku - na koho si naši voliči dokážu z histórie spomenúť? A s kým by sme sa mohli porovnávať? Trojica bola jasná: Jánošík, Cyril/Metod, Svätopluk. Jánošíka si už ošetrili, veď sú vládou zbojníkov, s Cyrilo/Metodom sa líškali kardinálovi na nitrianskom vrchu a už im ostal len ten Svätopluk. Aj Svätý Václav je na koni, a čo všetko sa tam dialo pod ním!. Aj my musíme mať konečne nejakého koňa! A keďže je autor jasný, bude socha nadrozmerná a neproporčná asi ako naša deva pred parlamentom, socrealistická v zaradení do výtvarného štýlu a kôň? Bájny arab s veľkým zadkom.

Isté je jedno - kríza/nekríza, koňa mať budeme, tak sa neondejme! Otázka je, kto bude na koni. A kto sa bude smiať naposledy. V tomto ohľade mám nápad, o ktorom vás chcem informovať.

Táto Maďarič/Ficova hračka za naše peniaze má niektoré vážne konotácie. Už som sa niekoľkokrát vysmievala z našej historickej schizofrénie, ktorá nám velí, že oslavujeme Svätopluka spolu s Cyril/Metodom. Pritom Svätopluk je na strane pokroku, Západu, Ríma, pápeža a germánskych mníchov, prichádzajúcich z kláštorov z dnešného rakúskeho územia. Vďaka Svätoplukovi a ľudom v jeho okolí nepíšeme ani cyrilikou, ani nie sme ortodoxní a ani nepatríme svojimi mravmi k Východu. On a jeho ľudia jednoznačne predurčili aj dnešný osud Slovenska. Napriek panslavizmu, napriek 48mu, napriek 68mu. Ak sa teda Maďarič/Fico chcú prihlásiť jednoznačne k Svätoplukovi, vysielajú tým (aspoň pre gramotných) signál - nie! Nie Východu, nie regresu, nie spojeniu cirkví so štátom, nie podriadeniu východnému Rímu. A tak si kladiem otázku, či by sme to vlastne nemali privítať. A využiť túto príležitosť na to, aby sme povedali: „Na území dnešného Slovenska zvíťazil Západ a nie Východ( a ostatné dve svetové strany), Svätopluk a nie cyrilo-metodejská tradícia.

Čo poviete na to, keby sme požiadali Bártfaya, aby vymenil hlavu na dávno pripravenej soche, ktorá len mení svoj háv. Už bola partizánsko-gottwaldovsko-stalinsko-medená alebo aké všelijaké sochy chystal v priebehu týchto desaťročí podľa toho, aký vietor fúkal. Pravdou je, že už máme pár papierových hláv, veľmi skutočných a realistických, ale zatiaľ nie na koni. Keďže nevieme, ako Svätopluk vyzeral, či bol tiež malý s krátkym krkom, je jedno, koho tváre bude nositeľom. Aby však bolo jasné, o čo v kauze Svatopluk na koni ide, socha by mala mať jednoznačne Ficovu tvár. Prečo? Lebo výsledkom Svätopluka na koni má byť Fico na koni. Bolo by to jasné, čitateľné a nakoniec, Fico by to mohol aj zasponzorovať. Dostal už pár miliónov od novinárov.

A kde bude stáť Maďarič? Ten zostáva v pozadí.