Európa prežíva dramatické týždne poklesu dodávok a potom úplného zastavenia ruského plynu. Dôvodom je rusko-ukrajinský spor o dlhu Ukrajiny za dodávky plynu z Ruska. Možno už rekapitulovať udalosti a spravodajstvo o nich v slovenských a českých médiách. Je to potrebné aj ako poučenie do budúcnosti, pretože zavádzanie čitateľov, poslucháčov a divákov najmä na Slovensku domácimi médiami, takmer bez výnimky, dosiahlo nový vrchol (po augustových udalostiach na Kaukaze).

Nuž rekapitulujme si udalosti. Rusko a Ukrajina (Gazprom a Naftogaz) mali uzavretú dohodu na dodávku zemného plynu z Ruska na Ukrajinu na rok 2008. Celú jeseň 2008 sa viedli rokovania medzi oboma spoločnosťami o uzavretí dohody na rok 2009, prípadne na dlhšie. Ruská strana žiadala, aby ukrajinská strana vyrovnala svoj dlh za dodávky plynu v r. 2008. Treba poznamenať, že Ukrajina dostávala plyn v r. 2008 za cenu 179,5 USD za 1000 m3 plynu. Pre porovnanie, Slovensko dostávalo v rovnakom období plyn z Ruska za cenu 380 USD za 1000 m3. a Česká republika tiež asi tak. Zároveň ruská strana ponúkla Ukrajine predaj plynu v r. 2009 za cenu 250 USD za 1000 m3 plynu. Opäť pre porovnanie, Slovensko bude platiť v tomto roku 450 USD za rovnaké množstvo plynu. Podržte sa, ale ukrajinská strana odmietla cenu 250 USD za 1000 m3. 30. decembra 2008 ukrajinská strana zaplatila Gazpromu 1,5 miliardy USD na vyrovnanie svojho dlhu. Ukrajinská strana tým považovala svoj dlh za vyrovnaný, Gazprom tvrdí, že ešte Naftogaz dlhuje asi 600 mil. USD za rok 2008. Nebudem riešiť, kto má v týchto číslach pravdu, ale nesporný fakt je ten, že Ukrajina neuzavrela s Ruskom dohodu o dodávkach plynu na rok 2009. Taktiež je nesporným faktom, že rozhovory prerušila ukrajinská strana 31. decembra 2008 a to tak, že ukrajinský prezident Juščenko odvolal šéfa Naftogazu Olega Dubinu z rozhovorov s Gazpromom.

1. januára 2009 potom Gazprom zastavil dodávky plynu na Ukrajinu. Treba poznamenať, že dodávky ruského plynu pre Ukrajinu a dodávky ruského plynu pre Západnú Európu (vrátane Slovenska a Česka) sú obchodne aj technologicky dve rôzne kategórie. Tranzit ruského plynu cez Ukrajinu na Západ ide osobitným potrubím a teoreticky Ukrajina do neho nesmie zasiahnuť. Naviac Ukrajina podpísala Európsku energetickú chartu. Podľa nej, ak aj má tranzitná krajina dodávok plynu spory s dodávajúcou krajinou, nesmie tieto spory riešiť krátením tranzitného plynu. Ukrajinská naftová spoločnosť Naftogaz už 2. januára oznámila, že odoberá z tranzitného plynu 21 mil. m3. Odoberanie tranzitného plynu na Ukrajine sa v nasledujúcich dňoch stupňovalo. Spočiatku to Gazprom chcel riešiť aj riešil zvýšením dodávok plynu cez iné potrubia, predovšetkým cez plynovod vedúci cez Bielorusko a Poľsko na Západ. Od 1. do 4. januára 2009 na Ukrajine odobrali z tranzitujúceho ruského plynu 65 mil. m3 a použili tento plyn na Ukrajine. Na základe toho 5. januára 2009 Gazprom znížil dodávku tranzitného plynu cez Ukrajinu práve o tých 65 mil. m3. Podľa Európskej energetickej charty totiž tranzitná krajina je povinná z vlastného množstva plynu doplniť dodávky, ktoré odobrala z tranzitného plynu. Prvé dostali krátené dodávky plynu Balkánske krajiny. Českej republike Ukrajina znížila dodávku plynu asi na 30 %, Slovensko prestalo dostávať plyn cez Ukrajinu 6. januára 2009.

Začiatkom januára 2009, po krátení dodávok plynu do krajín EÚ sa zapojila do rokovaní aj Európska únia. 7. januára ráno potom Ukrajina úplne zastavila dodávku plynu na Západ. Keď to zistil Gazprom, 7. januára asi o 17-tej hodine popoludní taktiež zastavil dodávku plynu na Ukrajinu. Zo sledu udalostí je jasné, že ruská strana hrala vždy čiernymi figúrkami. Reagovala iba na protiprávne kroky ukrajinskej strany. Ako však prezentovali situáciu slovenské a české médiá? Najskôr opäť vinu dávali výlučne ruskej strane. Slovenské SME zo 7. januára prinieslo na titulnej strane nadpis: „Mráz prichádza zas z Kremľa“. Neskôr prezentovali situáciu nanajvýš ako zavinenú oboma stranami, Ruskom aj Ukrajinou.

Od začiatku januára 2009 ruská strana požadovala, aby dodávky tranzitného plynu kontrolovala nezávislá medzinárodná komisia zložená so zástupcov ruskej a ukrajinskej spoločnosti, zástupcov Európskej únie a zástupcov západoeurópskych firiem poberajúcich veľké množstvá ruského plynu. Ukrajinská strana mala výhrady k takémuto zloženiu medzinárodných pozorovateľov. Nechcela pripustiť, aby medzi pozorovateľmi boli aj zástupcovia Gazpromu. Slovenské a české médiá však prezentovali 8. a 9. januára situáciu tak, že prekážky robí ruská strana. Ruská strana žiadne prekážky nerobila a Gazprom nemal námietky, aby medzinárodní pozorovatelia zaujali svoje miesta aj na tranzitných staniciach Gazpromu v Rusku v blízkosti rusko-ukrajinských hraníc. EÚ začala „tlačiť“ na Ukrajinu. Mirek Topolánek, predsedajúci Rady EÚ, podpísal v sobotu 10. januára v Moskve dohodu o medzinárodných pozorovateľoch na vtoku a výtoku ruského plynu na a z Ukrajiny. Potom letel do Kyjeva a rokoval s premiérkou Júliou Tymošenkovou o tejto dohode z Ukrajinou. Júlia Tymošenková nakoniec dohodu za Ukrajinu podpísala, ale s doložkou osobitného vyhlásenia. Vyhlásenie by sa tak stalo súčasťou dohody. Rusko s tým nesúhlasilo, pretože vyhlásenie nebolo s Ruskom odsúhlasené a menilo zmysel dohody. Mirek Topolánek urobil chybu, keď v Kyjeve v nedeľu 11. januára pripustil, aby Júlia Tymošenková podpísala dohodu s doložkou. Rusko sa o doložke k dohode dozvedelo najskôr len od novinárov, pretože EÚ mu poslal kópiu dohody až v pondelok 12. januára. Po ruskom nesúhlase s doložkou EÚ zatlačila na Ukrajinu a Júlia Tymošenková nakoniec 12. januára podpísala dohodu ešte raz, teraz už bez doložky. Na to začal Gazprom dodávať tranzitný plyn na Ukrajinu 13. januára o 8:00 hod. nášho času. A znovu sa ukázalo, akým partnerom je Ukrajinu. Plyn na Ukrajinu prichádzal, ale z Ukrajiny neodchádzal. Výhovorky Ukrajiny, že Rusko dodávalo málo plynu a inde než bolo potrebné, sú smiešne. Rusko dodávalo plyn pod rovnakým tlakom a na rovnakú čerpaciu stanicu ako plyn dodáva už asi 30 rokov. Čuduje sa niekto, že Rusko žiadalo medzinárodných pozorovateľov na tranzit plynu cez Ukrajinu? Mimochodom, keby Ukrajina nebrala plyn z tranzitného potrubia, zachoval by sa v potrubí potrebný tlak aj po zastavení dodávok a po ich obnovení by plyn ihneď začal plynúť do krajín – adresátov. Ukrajina žiadala, aby Rusko dodávalo plyn do vnútorného ukrajinského plynovodu, nie do tranzitného.

Slovenské médiá po celý čas väčšiu časť viny, ak nie celú, dávali Rusku. Denník SME, ktorý najviac otvára stránky protiruskej propagande 12. januára napísal: „Rusko sa s obnovou dodávok plynu zmrznutej Európe neponáhľa“, 13. januára: „Európa stráca trpezlivosť s Ruskom“, slovenské Hospodárske noviny 12. januára: „Plyn mohol tiecť, Rusko zasiahlo“. Kritiku Ukrajiny v médiách nenájdete.

Politiky tentoraz iba trochu. Pred štyrmi rokmi sa celá Európa išla zblázniť do Oranžovej revolúcie na Ukrajine. Pritom práve Oranžová revolúcia uvrhla Ukrajinu do vnútropolitického chaosu a teraz aj ekonomického. Je v tom kus škodoradosti, ale oprávnenej, keď teraz Rusko vyzýva EÚ, nech poskytne Ukrajine úver na nákup plynu, aby ho Ukrajina nemusela kradnúť z tranzitného potrubia.

Samozrejme, treba vytvoriť technické podmienky pre diverzifikáciu dodávok plynu. Ale nech je každému jasné, že akýkoľvek iný plyn než ruský, napr. nórsky bude drahší pre nás, než ruský plyn. Slovenské a české ministerstvá a vlády musia starostlivo zvážiť, koľko tohto drahšieho plynu budú odoberať pre uchovanie diverzifikácie dodávok plynu. Nemecko bolo najmenej zasiahnuté súčasnou krízou práve preto, že odoberá ruský plyn aj cez plynovod vedúci cez Bielorusko a Poľsko. Aj z toho dôvodu mohla Česká republika poberať cez Nemecko akože nórsky plyn, ktorý mohol byť v skutočnosti ruským.

Nakoniec znovu k mediálnemu pokrytiu konfliktu. Malo by byť povinnosťou médiá, aby sprostredkovali svojim konzumentom podstatné vyjadrenia oboch strán sporu, v tomto prípade ukrajinskej aj ruskej, prípadne aj Európskej únie. Iba tak si konzument môže urobiť vlastný obraz o udalostiach. Nech sa prihlási, kto sa dozvedel zo slovenských alebo českých médií fakty, ktoré uvádzam vyššie.

Na otázku z názvu tohto príspevku možno odpovedať, že spor prehrávajú spotrebitelia plynu a konzumenti slovenských a českých médií.