Bolo nedeľné popoludnie. Zatiaľ prebiehala nedeľa pre mňa veľmi dobre. Keďže som na stretnutie so súrodencami a ich deťmi v sobotu podvečer navaril o čosi viac, než zvládli pojesť, nemusel som nič variť. V pohodičke som si pozrel nedeľňajšiu publicistickú reláciu na českej verejnoprávnej televízii, pozabával som sa trocha na všetkých účinkujúcich, no najmä na debate o komunálnych voľbách v Prahe, a hlavne na vysvetľovaní budúceho primátora, prečo takto a prečo nie, ako to Pražania očakávali.

Pri tejto zábave som dojedol tak guláš, ako aj špecialitu s kyslou kapustou, to všetko z mladého diviačika. Počasie bolo vynikajúce, žiadny dážď, žiadne mraky, žiadny prudký vietor, obstojná teplota. Nuž, patrilo sa to zakončiť hltom dobrého vínka a potom (aj keď čoraz menej užívanou) cigaretkou na balkóne. Len tak som pofajčieval, lebedil si, pozoroval okolie. Ako zvyčajne v nedeľu poobede sa okolo kontajnerov na smeti neďalekého bloku striedali partie spoluobčanov, ktorí vybavení palicami na prehrabávanie čosi pre nich dôležité v tých nádobách hľadali a vyberali.

Spoza bloku sa objavili i dvaja, asi desaťroční chlapci, len s paličkou, bez tašiek, bez sprievodu dospelých, i keď bolo z ich zjavu zrejmé, že tiež patria k nejakej partii hľadačov. Len dospelí už asi boli o ulicu ďalej. Keďže asi boli unavení a v blízkosti je zastávka MHD, rozbehli sa k nej a sadli si na lavičku, očakávajúc najbližší spoj. Nesedeli viac ako dve – tri minúty, keď sa v blízkosti objavila iná a oveľa početnejšia partička vyše pätnásťročných chlapcov trochu inej pleti a zamierila si to tiež k zastávke MHD.

Ešte ani nestihli vstúpiť na vozovku, aby prešli na druhú stranu ulice k zastávke, keď dvaja chlapci doteraz pokojne sediaci na lavičke ihneď spozorneli, inštinktívne vyskočili z lavičky, obzerali sa dookola, napäto hodnotili situáciu a rýchlo sa vzdialili asi desať metrov od lavičky smerom k slečne, ktorá doteraz ako jediná okrem chlapcov čakala na spoj.

Neustále napäto pozorovali tých asi sedem mladíkov, ktorí hlučne obstáli lavičku. Niektorí z tej partie čosi (nepočul som čo) povedali smerom k dvom chlapcom a začali medzi sebou predvádzať rôzne údery a kopy do vzduchu. Možno sa bavili o nejakej včerajšej zábave, ktovie. Netrvalo dlho a k zastávke sa blížil autobus. Jeden z tých dvoch chlapcov sa pohol smerom k zastávke, druhý ho ale odťahoval a čosi mu dohováral, ukazujúc smerom ku skupinke.

Autobus zastavil, partia mladíkov nastúpila, potom nastúpila slečna a potom tesne pred zatvorením dverí sa k autobusu rozbehli i obidvaja chlapci. Dvere sa zatvorili, partička si sadla dopredu, blízko k vodičovi, slečna asi do stredu a malí chlapci najprv opatrne, pozorujúc partičku a potom takmer behom prešli celkom na koniec dlhého kĺbového autobusu a sadli si na posledné sedadlá autobusu. Viem si živo podobné správanie sa v súčasnosti predstaviť i v opačnom garde. Akurát neviem, čo s tým...

Ján Harčarik