Už rok nás bombardujú správy z justičného a súvisiaceho prostredia asi tohto typu: vláda a najmä ministerstvo spravodlivosti sa usilujú zosadiť doterajšieho generálneho prokurátora, ale ide to akosi pomaly, Súdna rada podrží predsedu Najvyššieho súdu, ktorý sa vzoprie ministerstvu spravodlivosti, financií a celej vláde, minister vnútra nazve prepustenie mafiána Mellu z väzby fackou spravodlivosti (nie, žeby nemal pravdu), polícia a prokuratúra sa obviňujú z prezradenia krokov na opätovné zaistenie Mellu atď. Správy prezrádzajú úplný nedostatok koordinácie medzi rezortmi spravodlivosti, vnútra a prokuratúrou. Nedostatok idúci postupne až do hádzania si polien pod nohy. Musím konštatovať, že v minulosti to až také zlé nebolo. Rezort spravodlivosti, vnútra aj prokuratúra spravujú svoje oblasti, ktoré sa dotýkajú najmä vo sfére trestného práva. Dosahujú dobré výsledky vtedy, ak navzájom úzko spolupracujú. Dobré výsledky v tom zmysle, že účinne potierajú trestnú činnosť, zločincov dostávajú za mreže a chránia občianske práva. Spolupráca rezortov musí začínať hore. V r. 1998 – 2002 som zastával funkciu ministra spravodlivosti. Raz za štvrťrok sme mávali vtedy koordinačnú poradu minister spravodlivosti, minister vnútra a generálny prokurátor. Porada sa konala na rotačnom princípe. Najlepšia káva sa podávala na ministerstve spravodlivosti. Prerokovali sme otázky, ktoré si vyžadovali spoluprácu nie iba odvodenú z právnych predpisov. Ak chcelo napr. vnútro podniknúť opatrenia na potrenie rozšírenej trestnej činnosti alebo aspoň porušovania predpisov, v predstihu dostalo stanovisko prokuratúry a justičných odborníkov na trestné právo, aké opatrenia možno prijať, aby nenarazili na prokuratúre alebo súdoch. A ďalšie otázky. Tak som mohol vtedy oznámiť, že ministerstvo spravodlivosti považuje za primeraný trest pri dopravných nehodách so smrteľným následkom nepodmienečný trest väzenia pre vinníka nehody a podá mimoriadny opravný prostriedok, ak súd taký trest neuloží. Alebo opatrenia polície na vytlačenie prostitúcie z výpadoviek z miest. Zjednotili sme rozdielne názory pri novelizácii zákonov.
Ako som informovaný, koordinačné porady týchto rezortov sa teraz nekonajú. Nuž, ťažko si ich aj možno predstaviť pri doterajších vzťahoch najmä generálnej prokuratúry a ďalších rezortov. Aj keď záujem štátu by mal byť prvoradý. Výsledkom sú rozpory spomenuté na začiatku. Možno sa osoba generálneho prokurátora čoskoro vyjasní a vzájomné vzťahy všetkých troch rezortov či zložiek sa zlepšia. Ale hlbší problém súčasného stavu justície zostane. Problém spočíva v tom, že justícia je svojou povahou konzervatívna, konzervatívnejšia než priemer spoločnosti. Je to tak dobre. Ak naša spoločnosť prešla za posledných dvadsať rokov od komunizmu cez nacionalizmus ku akémusi globalizmu, nemožno očakávať od justície, že by mala prejsť rovnakú cestu. To by bol oportunizmus. Od justície nemožno požadovať postoje odvodené od jedného ideologického odtieňa momentálnej vládnej koalície. Okrem iných ziel by to bola výzva a ospravedlnenie pre budúcu vládnu koalíciu, aby to isté požadovala pre svoj ideologický odtieň. Každý tlak na náhlu zmenu justície vedie ku polarizácii justície. Polarizovaná justícia jednoducho nefunguje ku spokojnosti spoločnosti.
Takže obnovte koordinačné porady ministerstiev vnútra, spravodlivosti a generálnej prokuratúry. Pre začiatok stačí, ak sa bude prejednávať kvalita podávanej čiernej kávy.
Pri návrate z Kosova sme opäť museli prekonať horský hrebeň obkolesujúci celé Kosovo. Tŕpli sme, aby nás na diaľnici cez Belehrad nezastihla dopravná špička, ale dopadlo to dobre. Posledné ubytovanie sme mali v Novom sade. Posledná spoločná večera nášho zájazdu vyústila do slovenských a ruských pesničiek. Mal som pocit, že moderné ruské zhudobnené balady nemajú vo svete páru. Skončili sme až po polnoci, ale ráno sme opäť museli skoro nastúpiť do autobusu a ponáhľať sa do Maďarska, na Modravú horu, najvyšší vrch Matry. Bolo 5. júla, sviatok sv. Cyrila a Metoda a rovnako ako predchádzajúci rok, schádzali sme sa tam ľudia z celého Slovenska na treťom vrchole nášho trojvršia. Na Modravej hore už boli desiatky ľudí z celého Slovenska. Spevácky zbor Matice slovenskej z Košíc rovnako ako minulý rok spieval slovenské národné piesne. Bol to vlastne zvláštny pocit, že členstvo v Európskej únii nám opäť otvorilo cestu na Matru bez toho, aby sme sa museli legitimovať na hraniciach. Zatiaľ ešte nemáme spoločné peniaze, pretože Maďarsko ešte nepristúpilo na euro, ale vo viacerých reštauráciách sa dá platiť už aj eurami. Zdržali sme sa na vrchole takmer dve hodiny, urobili obrat tamojším bufetom a nastúpili sme záverečnú cestu domov. Do Bratislavy sme prišli večer.
Cesta na juh nám priblížila mnohé takmer zabudnuté stránky našich dejín. Priblížila nám problémy Balkánu, kde Východ a Západ stále ešte na seba akoby narážajú. Pred cestou sme ani netušili, aké sympatie má Slovensko medzi Srbmi v Srbsku aj Kosove za to, že nepodľahlo tlaku Západu. Južný azimut zostáva pre Slovensko strategickým.
Príchod do Kosovskej Mitrovice ničím nepripomína, že ide o rozdelené mesto. Na kraji mesta nás čakali srbskí priatelia zo srbskej časti mesta. Dnes už môžu prechádzať hranicu v celku bez problémov. Išli pred nami autom. Rieku Ibar, ktorá rozdeľuje srbskú a albánsku časť mesta, sme prekročili po moste, o ktorý sa pred pár rokmi ešte bojovalo. Dnes je most pokojný, ale na albánskom konci je zaparkované auto kosovskej polície, ktoré náhodne kontroluje autá, ktoré azda pôsobia podozrivým dojmom. Ubytovali sme sa v hoteli. Na druhý deň ráno nás čakalo prijatie u primátora Srbskej časti Mitrovice.
Z Belehradu na juh vedie diaľnica a kilometre nám rýchlo ubiehali. Mali sme však na programe zastávky.
Nasledujúci deň našej cesty na juh sme strávili v Belehrade. Predpoludním nás prijal na ministerstve pre Kosovo a Metohiu pomocník ministra.
Slovensko-ruská spoločnosť usporiadala začiatkom júla pre svojich členov a ďalších záujemcov zájazd smerom na juh. Azimut zájazdu sme vybrali práve preto, že smerom na juh sa nachádza veľa pamätných miest našich dejín a smerom na juh sú zaujímavé miesta už nie iba našej súčasnosti.