POVIEDKY

Dýchavičnosť

Stále som behal. Sále som súťažil. Snil som. O víťazstve. O sláve. Som v práve! Ja mám pravdu! Som v dave. Kradli. Kradnú. Budú ďalej? Nalej mi prosím ťa múdrosť. Bohužiaľ, pane, došla. Možno zajtra bude ... V búde skamenelý pes. Dnes sa ho už mačka nebojí. Interview. Milá mačka, Váš spätný pohľad? Poklad to veru nebol. (O minulom len zlé). Zmenili ste názor, však? Nuž, ak to beriete tak... Zmenili sa časy. Aj vrabec je vták. Povedali vaši našim... Jak hrdo sa hlásim ku všetkému. Vyhni sa cudzím šľapajám. Snáď o éru ich zachce niekto bozkať. Zlý muž doby. Snobi! Šliapali po všetkom. Dneškom začínam i končím. Každý deň. Do posledného dnešku. Umelec. Napíšem vám frašku k dnešku. V miešku zvonia strieborné. Tridsať. Stačí len pristať. Alebo rieknuť áno. Ráno si nový člen. Vážení umelci, dovoľte mi predstaviť nového člena. (Len vonkajšia zmena?). Dva a dva sú štyri, umelec sa pýri. Pozrite tú formu! Cítite ten prejav? Ach milujem Vás! Vašu myšlienku, Váš jas! Máme svojich bohov. O sto rokov – neznámych nemiluj. Čas, čas. Koľko mení... Už aj večnosť sa o čosi skrátila. Ach, vrátila si sa, vrátila!? Vybozkám ti ruky, nohy, prenesiem aj celé stohy. (Slávy). Len zostaň! Oznam : Vrátila sa zvrátená. Stratená je myšlienka, cit, pokoj. Dokoj nový! Húkajú už sovy (kuvici). Bežím čestné kolo. To bolo, aj iné bolo. Hádzali mi kvety. Kvety vädnú. Pochvalné vety. V mojej mysli blednú. Bozkávam. Nech sa páči. V bodliači pokojný spánok. Vánok dovieva. Semä dozrieva. Snáď vzklíči. Urobí mi zadosť. Vädne ruža biela, cnosť. Dobieham do cieľa. Hlavne mi zostala – dýchavičnosť.


..................................(bez názvu)


Znovu prišli. No tentoraz ináč. Ostýchavo sa zastavili opodiaľ. Báli sa ma. Báli sa prehovoriť tou istou rečou. Mysleli si, že ich nepochopím. A mali pravdu. Nechcel som ich chápať. Už som mal dosť ich ihravosti. Ich prelínania. Ich tajuplnosti. Ich zmyselnej nezmyselnosti. Chňapol som zúrivo po nich. Škrtil som ich. Ták. Už mi neuniknete. Už nebudete slobodné. Prinútim vás zoraďovať sa tak, ako ja chcem. Mám na to právo! Veď čo ste! Iba produkt môjho ducha. Obyčajné, úbohé myšlienky. Dlho ste ma klamali. Kývali ste so mnou, raz tam, raz tu. Báli sa. Och, ako sa báli. Ha, ha, ha. Tak čo, triasol som nimi. Budete ma poslúchať? Ešte pevnejšie som ich pritlačil. Pišťali od strachu. Báli sa zániku. Zhrozili sa budúcnosti. Už si nebudú behať, kade chcú... Pyšne som ich niesol. Cítil som v sebe heroizmus chvíle.. Triasli sa. Och, ako sa triasli. Pusti nás. Už budeme dobré, kričali. Budeme prichádzať, ako ty budeš chcieť. Zmiluj sa, pán náš. Ha, ha, ha. Či je to krásne počúvať. Nie, na to vám nenaletím. Počkáme si. Vydržte. Ako som ja vydržal. Naozaj. Ako som ja toto vydržal?! Výskal som. Jejé. Či nie som váš boh? Áno si, pišťali. Náš vládca, náš pán. Urobíme, čo rozkážeš. Nič nerozkážem. Budem s vami nakladať podľa svojej vôle. Nič nerozkážem, ani ďalší pohár. Mám jeden, pod ten si vás dám. Pod ten vás uväzním. Ták. Tak čo, ako? Spokojné? Ha, ha, ha. A ony: si spokojný? Hlava mi ťažko padla na dubový stôl.

SATIRY (obe bez názvu)

Jak som sa tešil, že zmizol navždycky
Prístup tak drsný – autokratický.
Jak som sa tešil, tak som sa prestal,
Keď som sa pred šéfa za čosi dostal.

Snažím sa vysvetliť, že to ináč bolo
A šéf už pokrčil svoje božské čelo.
Vidím, že nedobre, zle bude so mnou.
Ticho som, počúvam, ako svieca rovno,

Šeptom len skúšam ho o pravde presvedčiť-
Zháčim sa na chvíľu – kto mi bude svedčiť?
Nájde sa hlupák snáď, čo by sa priečil,
Keď šéfko hovorí bohorovné reči?

Tichučko zašeptám slovo socializmus-
Mali ste vidieť nadošlý cirkus.
Či ja ho, červiačik, učiť chcem snáď,
Čo on jak vedúci dávno musel znať?

Všetko, čo hovoril, až nebožsky znelo,
Komu by priečiť sa tej moci chcelo?
S apelom skúsil som, trochu demokratickým.
Letel som z pracovne celkom neromanticky.



Bájku, či satiru napísať chcel som
Neviem však ako pohnúť s tou vecou.
O zvieratkách bájky napísané boli,
O zveroch však písať ktokoľvek sa bojí.

Adresne písať neskúsil nikto,
Iba o mŕtvych písať sa zvyklo.
Kritika dobrá, ak mieri na toho,
Ktorému príbuzní dali už zbohom.

Možno si dvojakej cesty len vybrať.
Brýzgať na tých, čo nevládzu sa brániť
Mocných a vplyvných stále len chváliť.
Ja zvolím si tretiu. Prestanem písať!


BÁSNE

Crédo in únnam...

Ďakujeme, ovlažil si nás.
Šplháme sa prútmi vody,
radi sa poznávame...
Rada je prostosť,
ktorá z nás uniká
tenkými pórmi
po spŕške a slnku.
Jak kvapka v malej kaluži
je skrytá túžba po neznámom.
Pravda nás tlačí vo vnútri,
raz predsa musí von!
Strašné je poznať biedu
dávno poznanú,
strašne je priznať
slzu zahnanú
v rokoch, keď sa neplače...
Staviame hrdosť nad možnosť
a plačeme nad stratou možnosti...


.................................(BEZ NÁZVU)


Ľahučké extempore
a svižná odozva.
Vraj nevšímam si ľudí,
ktorí sa skrývajú...
Ach, len tupá podošva
stáročia ma budí
galantným kopancom
v stvrdnutých spomienkach odetá...


AFORIZMY

Osmy div sveta – nemal žiadne základy a stál na vrchole pyramídy.

Ak robíme vietor, môže nás odfúknuť.

Keď vravel o úspechu – bil sa do pŕs. Keď o neúspechu – bil do stola.

Vyhrať znamená častokrát prehrať.

Krivil sa mu charakter – aj keď sa vyťahoval.

U niektorých aj labutia pieseň znie falošne.


EPIGRAMY

...
Riaditeľa podniku
Spoznáte v okamžiku.
Potreboval trochu vyrásť,
Kúpil Tatru 613.

...
Sedím, dumám
ako na to
a to začo.
Kým to skúmam,
Zas je piatok.
To je dačo!

...
Prestavba, prestavba-
Letí do éteru.
Všetci po nej túžia.
(Urobiť kariéru...)

...
Jedna šminka, druhá šminka,
Budem ako manekýnka.
Ešte trochu Chat noir
A úsmevov repertoir.
Lakované topánky,
Všakovaké náramky.
A že v hlave čosi chýba-
Nuž, či je to dáka chyba?

Patrik Jaha
Uvedené texty sú vybrané z tvorby v rokoch 1970 až 1980 a neprešli žiadnou úpravou. Vtedy boli písane pod pseudonymom, pod ktorým sú zverejnené i tu. Autor sa však dlhší čas zúčastňuje debát na Aktuálne.cz a jeho občianske meno je väčšine čitateľov známe.