Vánoce Evžena Řeháka
Evžena a jeho ženu Věru přivedlo do rodné vsi, zastrčené kdesi v hanácké ornici, naléhavé pozvání starého Řeháka. Vlastně ho vyřizoval přes družstevní telefon jeho nejmladší syn Václav, což vyplašilo nejen je, ale i sestru Eleonoru, která jinak tvrdě odmítala rodinné radovánky jakéhokoli druhu.
O vetách
Postretla ma milá. Snila. Tak trochu o láske. Máličko o ničom. Gýčom zdal sa svet. Niet viet.
Život a umírání Evžena Řeháka
Tento příběh je mementem pro všechny, kteří chtějí uvěřit v existenci dobrého ďábla.
Dynamická fotografia.
Prostá nahota. Tučné ruky, bruško. Kučeravé vlasy. Mliečne zuby. (Veď ony vypadajú). Široko roztvorené oči. Dokorán. (Srdce dokorán?). Sila slabosti. Desaťtisíc krôčikov. Pády a bolesti. Injekcie proti tomu a tomu. (No, neboj sa, no, tak neplačkaj, tetuška ti dá taký biely cukríček, no, dobre, spraví iba pik a bude to, neplačkaj. Vidíš, aké si ty pekné dievčatko). Prederavené uši. Princezničky, bábiky a ježibaby. (A naozaj zjedla Marienku a Janíčka?). Pohladenie matky. (Otca?). Mami, prečítaj mi ešte niečo! Ideme už spinkať. Škoda ... Škola. (To sú milé detičky vaše prvé krôčiky do života. Pre otecka a mamičku je povinnosťou práca, vašou povinnosťou je škola. Tak hurá! Povinnosti. Poznámky. Úvahy a súdy rodičov a priateľov školy. Sľuby. (Budem sa lepšie učiť, nebudem vyrušovať, nebudem...) Pioniersky sľub. Radosti : dobré vysvedčenie, pekné šaty, narodeniny, meniny, výlety. (Kde sú hračky, princezničky, ježibaby?). Ale si nám vyrástla, z teba je už hotová slečna! (Tajné radosti, starosti, strach, rozhovory s matkou). Ukáž, odkiaľ máš tie šaty? Požičaj ten časopis. Čo je to? Móda? Mne by to mamka nedovolila. Ty sa máš ... (Každý sa má.). Pohľady chlapcov. Uštipnutia, buchnáty, naháňačky. Prejavy rodiacej sa lásky. Obdivy. Ách, Belmondo! Ten je krásny! Takého muža by som chcela mať. Vo vnútri. Ale Stano tiež nie je škaredý... Môžem ťa pozvať do kina? Na pol šiestu, dobre? (Áno alebo nie? Áno. Vymyslieť si niečo pre mamu.). Kdeže tak neskoro? Ále, zabudla som, čo máme z matematiky. Idem k Darine. Vrátim sa o ôsmej. Ahoj. Ahoj. (Všimne si, že som namaľovaná?) Nesmelý dotyk rúk na operadle sedadla. (Čo tam film!) Zmeny, zmeny, zmeny! Ťažko sa dýcha. Zle sa sedí. Ako na ihlách. Nové, neznáme pocity. Suché ústa. Šepoty: Na akú školu pôjdeš? A ty? Pôjdeš na konzervatórium? (Dlhé biele ruky klaviristu. Ohybné, trasľavé, mäkké. A pod nimi pečať našich dní ...) Áno, aj prvé láskania, bozky. Peniaze, viac peňazí. Treba sa páčiť. Treba niečím upútať. Vypasované džínsy. Pulóver na nahé telo. Kaviarne, zábavy, diskotéky. Hľadanie. Lásky, lásky! Prebdené noci, kedy sa nedá zaspať.(Od radosti, od sklamania.) Veselé tváre. Cigarety. (Byť moderným. Byť skrátka „správnou kočkou“). Stretnutia. Milovania. Sľuby. (Zase?) Áno, na celý život. Iba s tebou. (Jano, Jožo, Peter ...) Vzlety a pády. Naozaj vážna známosť. (Ách, tie naše pubertálne bláznenia, tie sú už za nami. Bolo to pekné, ale aj smiešne. Koľko som sa vtedy naplakala.) Trochu vypočítavosti. Viac rozumu. (Lásky z rozumu?). Väčšia láska, väčšie starosti, hlbšie sklamania. Čiary, ktoré už zostanú. Pomalé, ťažké slzy. Nádeje, plány do ďaleka. Pohľady do ďaleka. Čierne kávy. Ťažké viečka. Skúsenosti. Drobné starosti. Práca, knihy. Najhlbšie ženské city. (Tak by som chcela byť matkou ! Vychovávať si svoje vlastné dieťa. Vidieť na vlastné oči jeho cestu životom...) Zásady. Vedieť, čo chcem a čo nie. Čo môžem chcieť, a čo nie. Pohladenie vlasov vo vetre, bremeno mravca, let vtáka, výpary zeme po daždi, dosiaľ ukrytá budúcnosť ...
Ján Harčarik
Bod zvratu
Roman se pomalu probouzel. Chvíli meditoval, jestli by se mu nějak nepodařilo dopravit vodu do úst bez otevření očí a vstávání. Pak zkusil zavolat Adélu, ale jazyk měl tak silně přilepený k patru, že to vzdal. Toho vína včera bylo prostě moc.
Marie
Šla pomalu polní cestou z městečka směrem ke statku. Myslela na všechna léta, která na usedlosti prožila, na děti, které ji tam čekaly. Prošla úvozem na Černý vrch, poklekla u Božích muk a vroucně se nahlas pomodlila. Věděla, že bude muset zabít. Možná už dnes. Dnes přijedou muži s týdenní mzdou za svoz dřeva z okolních lesů na městské nádraží…
Setkání s andělem
Když Pavel vystoupil s lapiduchovou pomocí z auta a rozhlédl se kolem sebe, došlo mu, že ho sem přivezli zemřít. Ze secesní budovy, před níž stál, na něj dýchla smrt…
Milostné extempore
Mám už dosť rokov na to, aby som si myslel, že ma už nič neprekvapí. Náhodou (naozaj) som si poobede na Kvetnú nedeľu podvečer sadol na balkón. Aj môj balkón, aj mňa, už z viacerých „extempore“, poznáte. Dnes som si podvečer sadol na balkón s pocitom celkom dobre vykonanej práce. Dva týždne mám momentálne službu pri našej mame ja. Striedame sa štyria súrodenci, po dvoch týždňoch. Práve dnes som doslúžil prvý. Čaká ma ďalší dosť náročný týždeň (Zelený štvrtok, Veľký piatok- na Slovensku voľný deň, Biela sobota, Veľkonočná nedeľa a Veľkonočný pondelok). Nielen navariť mojej vyše 80 ročnej mame, ale aj s ňou, katolíčkou, absolvovať všetky tieto najvýznamnejšie katolícke sviatky. Takže po dnešnom dni (kostol, obed...), som si tak celkom v pohode sadol podvečer na balkón.