Elektrickú, alebo plynovú rúru „rozhicujeme“ na cca 190 °C. Zoberieme jedno kurča, najlepšie také, ktoré to už má za sebou, teda buď chladené, alebo rozmrazené. Umyjeme ho (ak sme prehnane čistotní), osušíme utierkou. Zoberieme obyčajné papierové vrecko (do akého nám napr. na trhu zabalia slivky, alebo v Kauflande porciovaný syr a pod.), vložíme doň opatrne kurča, tak, aby sme vrecko nepretrhli, koniec vrecka uzavrieme zatočením (skrúcaním), takto upravený koniec ohneme pod kuraciu zadnú časť (teda riť) a takto zabalené kurča položíme na studený pekáč a vložíme ho do vyhriatej rúry na druhú mriežku odspodu a pečieme.

(Upozornenie pre začiatočníkov – negrilujeme!). Nastavíme si budík na 50 – 70 minút, podľa veľkosti kurčaťa a môžeme sa venovať akejkoľvek inej činnosti. Po uplynutí stanoveného času pekáč vyberieme, papier prestrihneme, kurča vyberieme a konzumujeme.

Už to počujem až sem – čo to chcelo byť? To už tu niet čo písať? A podobne. Prosím ale, pozhovejte. Neodsudzujte a neposudzujte tak rýchlo. Hneď vysvetlím, prečo som to napísal.

1. Už dlhú dobu mám pocit, že tu v diskusiách trochu chýba ten príslovečný ženský prístup, šarm. Česť výnimkám, ale k počtu žien je počet diskutujúcich žien na týchto stránkach vo veľkom nepomere. Nuž a ako ich zapojiť čo najviac, ak nie podobnou témou? A ako aj nás, mužov prinútiť diskutovať kulantne?


2. Dosť bolo politiky! Už sme volili, snemovali, hravo všetko vyriešili, pravo – ľavo šermovali dosť. Doprajme aj iným častiam nášho tela a iným potrebám. Aj ľavým, aj pravým. Veď teraz je ten správny čas.

3. Takto pripravené kurča je naozaj chutné. Ak by niekomu nestačila soľ naviazaná v mäse, môže si samozrejme pred pečením kurča primerane osoliť, prípadne niekomu to „osoliť“. Ak je niekto fajnšmeker a potrebuje mať kôrku pekne pripečenú, stačí vybrať kurča z vrecka o 10 minút skôr a dopiecť ho podľa ľubovôle.

4. Tento spôsob prípravy zvládne nielen každá žena, ale aj každý muž. A hlavne, celý čas pečenia sa o nič nestaráte. Týmto má tento recept možnosť osloviť masy, čo sa naposledy v našich končinách darilo pred rokom 1989. Ubezpečujem, že pri dodržaní vyššie uvedeného postupu nehrozí žiadny požiar, ani vzplanutie. Skôr nejaké po konzumácii našou polovičkou, keď jej znenazdajky takýto pokrm naservírujeme. Neveriaci Tomášovia nech si však pre istotu pripravia prenosný hasiaci prístroj z auta. Predsa len, jedlo chutí lepšie bez žalúdočnej nervozity.

5. A nakoniec. Chcel som písať na tému nenáročnú, všeobecne skľudňujúcu... Fujtajbl. Stop! A to som si predsavzal, že nebudem ani politizovať, ani ironizovať...Aspoň vidíte, ako je ťažké nedať sa strhnúť do riešenia svetových problémov. Takže dosť – a dobrú chuť!

Ján Harčarik