Mám už dosť rokov na to, aby som si myslel, že ma už nič neprekvapí. Náhodou (naozaj) som si poobede na Kvetnú nedeľu podvečer sadol na balkón. Aj môj balkón, aj mňa, už z viacerých „extempore“, poznáte. Dnes som si podvečer sadol na balkón s pocitom celkom dobre vykonanej práce. Dva týždne mám momentálne službu pri našej mame ja. Striedame sa štyria súrodenci, po dvoch týždňoch. Práve dnes som doslúžil prvý. Čaká ma ďalší dosť náročný týždeň (Zelený štvrtok, Veľký piatok- na Slovensku voľný deň, Biela sobota, Veľkonočná nedeľa a Veľkonočný pondelok). Nielen navariť mojej vyše 80 ročnej mame, ale aj s ňou, katolíčkou, absolvovať všetky tieto najvýznamnejšie katolícke sviatky. Takže po dnešnom dni (kostol, obed...), som si tak celkom v pohode sadol podvečer na balkón.

Ako som už tuším kedysi písal, medzi naším blokom a susedným je asi tak 30 metrov. Medzi blokmi vedie slepá ulica a na nej sú, ako na každej ulici, stĺpy verejného osvetlenia. Takže od nášho bloku sú asi 15 metrov. Najbližší stĺp ma vždy zaujímal. Neviem prečo, ale pred dávnymi rokmi si ho mestskí holuby vybrali ako svoj oporný bod. (Povedzme pravdu -aj sexuálny). Mňa začali zvlášť zaujímať tak asi pred 3.-4 rokmi, keď som si všimol, že je to nich základňa na našej ulici. A nezostalo iba pri základni! Posledné tri roky som mal veľké problémy, pretože z tohto stĺpa sa, neviem prečo, rozhodli udomácniť u mňa, na balkóne. Najprv som si myslel, že je to len tak, náhoda. Ale keď som denne prišiel domov a sústavne ich videl na svojom balkóne, už to nebola sranda. Zvlášť, keď som zistil, že v mojej polici na balkóne si začínajú robiť hniezdo. Musel som prijať, samozrejme, nejaké riešenie. Ale bojoval som dosť márne. Dokonca som čítal literatúru, ako sa zbaviť mestských holubov. Minulý rok víchrica vyvrátila veľký strom na opačnej strane bloku. Odhalil sa priestor, kde máme nádoby na smeti. Holuby sa presťahovali na opačnú stanu bloku, a ja (priznám sa) som to s potešením privítal.

Prišla jar – a čo sa stalo.

Dnes som, sediac na balkóne videl, prečo sa na Slovensku hovorí, že, „sa ľúbia, ako holúbkovia“ . Sadol som si len náhodou. Len náhodou som videl, ako holúbok sa správa k holubici. Samozrejme, zozadu, ale žiadny krik, ani píp. Holubica sa počas aktu stále otáčala k holubovi dozadu, viackrát ho zobákom (asi do slabín) jemne „ťukla“, on zase do boku ju, potom zobákom dozadu, skrátka, takto si laškovali najmeneji pol hodiny. Potom zrazu bolo vidieť, ako sa holub neprirodzene prehol dozadu, holubica zostala ako zamrznutá. To trvalo pár sekúnd. Ako človek som si pomyslel – skončilo sa. ko veľmi som sa mýlil!!!
Obidva holuby po akte odleteli z lampy, trochu zakrúžili medzi blokmi a sadli si na strechu oproti.
Na rozdiel od ľudí, ako som videl ďalších 15 minút pozorovania, správali sa k sebe naozaj AKO HOLÚBKY.

Nikto z nich NEZDRHOL!

Ján Harčarik