Postretla ma milá. Snila. Tak trochu o láske. Máličko o ničom. Gýčom zdal sa svet. Niet viet.

Poznám túto tvár. Bral a dal. Kto účtoval? A kto platil? Zostali pasíva. Dnes milá nesníva. Berie a dáva. Zháňa si aktíva. Že je už stará? Pýtam sa – načo sú ti dnes? Vieš ... (sama nevie). Ženie ju čas (tak trochu privčas). Predchádza chvíli (čo sme prežili!). Starý otec : nič. Bič plieskal po nás! Dôkaz – vráskavá tvár? Jar prichádza. Kvitnú sprostosti. Deti, spáľte mosty! Od zlosti sa zadúša. Holúša sa vykľúva. Vraví : prichádza jar. Nová tvár. Nahradí starú. Pýcha ho chytá. Skrytá sila. Som nový kvet. Raduj sa svet! Kosci na poli. Dopoly skosili úrodu. Aj s kvetmi. Obrodu, chceme obrodu! Čo za slová? Čo za vety? Kvety boli a budú. Kľudu si doprajme! Spievajme o tom, čo je. Sté výročie (života, smrti, udalosti). Sú v nemilosti kvety nemenné. Obscénne výrazy. Hlúpe príkazy. Kvety majú nové mená. Maličká zmena v kóde. V móde sú slnečnice. Otáčajú hlavy za darcom. Starcom sa to nepáči. Móda nás vláči. Sem, tam. Už aj my sme starí. Od módy. Slobody si užime. Veď môžeme. Šťastie možné stalo sa skutočným. Zbytočným sa cíti syseľ. Myseľ mu zrno naplnilo. Správajme sa milo! Sme na scéne. Zachceme obdivu. Niet divu. Sme až ľudia. Nudia nás vlastné pochvaly. Pomaly zabúdame, veľmi pomaly. Aj ja. Postretol som milú. Snil som. Tak trochu o láske. Máličko o ničom. Gýčom zdal sa svet. Niet viet. Lebo sme sa stretli ...

Ján Harčarik