Na Slovensku, v USA, u nás, pořád stejný problém. Jestli se školy nezmění, je jejich budoucnost nejistá.

Přebírám od kolegy Vladimíra Burjana jeho článek ze serveru BurjanOSkole


Viacerí z vás asi videli kreslený vtip zo školského prostredia, ktorý v týchto dňoch koluje po Facebooku:

Na oboch obrázkoch sa rozčúlení rodičia pýtajú: „Čo majú znamenať tie známky?“ Rozdiel je v tom, že v roku 1969 sa obracajú na svojho zúfalého syna, pričom učiteľka je takpovediac „na koni“, zatiaľ čo v roku 2009 sa v rovnakej situácii tými istými slovami obracajú na zúfalú učiteľku a „na koni“ je tentoraz ich syn.

Ten kreslený vtip v sebe nesie dve dôležité posolstvá. Predovšetkým poukazuje na fakt, že za uplynulých 40 rokov sa niečo zásadné zmenilo. Mohli by sme to „niečo“ pomenovať ako vzťah rodičov k školským známkam a k učiteľom, som však presvedčený, že tu ide o podstatne hlbšie a ďalekosiahlejšie zmeny. Zmenila sa celá spoločnosť, zmenil sa jej vzťah k tradičným autoritám (vrátane učiteľov), zmenil sa vzťah žiakov i rodičov k škole ako takej, k školskému vzdelávaniu atď. Problémom je, že napriek mnohým doslova fundamentálnym zmenám spoločnosti vyzerajú dnešné školy takmer rovnako ako v roku 1969 (len počítačov a interaktívnych tabúľ je v nich viac). A nielen vyzerajú, ale aj fungujú. A to je vážny problém. Zmenené reakcie rodičov sú len jedným z mnohých symptómov tohto problému.

Teraz k druhému dôležitému posolstvu toho vtipu. Viete, prečo je text po anglicky? Preto, lebo vtip pochádza z USA. Z toho však vyplýva, že ten problém existuje aj v Amerike. (A treba dodať, že aj v mnohých západoeurópskych krajinách.) Nejde teda o žiadne slovenské špecifikum. Som presvedčený, že mnohé problémy nášho školstva (vrátane toho, o ktorom je vtip), sú dôsledkom prehlbujúcej sa globálnej krízy toho modelu vzdelávacích systémov, ktoré používa celá západná pologuľa. A obávam sa, že ich riešenie nebude možné bez toho, aby sme našli celkom nový model vzdelávania detí a mladých ľudí (na Slovensku aj v USA). Múdro povedané: dozrel čas na zásadnú zmenu celej vzdelávacej paradigmy. Možno budem pôsobiť ako prehnaný pesimista, ale faktom je, že prednáška, ktorú si práve chystám do Žiliny (27.10.) a Považskej Bystrice (28.10.) má názov “Ak sa školy nezačnú vážne zamýšľať nad svojou budúcnosťou, možno žiadna nebude.”

Ako to vidíte vy? Myslíte si, že v roku 2040 budú existovať školy podobné tým dnešným? Aké budú?